Pred revolúciou mali šestnásť rokov a už mali za sebou prvé veľké rozhodnutie. Študovali na strednej zdravotnej škole, praxovali v nemocnici, pripravovali sa na to, že budú zdravotnými sestrami.
Predstavovali si to: Niekedy prispejú k tomu, že sa ľudský život zachráni, niekedy budú musieť tráviť večer s myšlienkou, že v ich prítomnosti niekto zomrel.

Česká režisérka Helena Třeštíková si z nich vybrala dve. Karolínu a Ester. Tridsať rokov ich z času na čas navštevovala a nakrúcala. Pýtala sa ich: Čo máš nové?
Jej časozbernou metódou vzniklo už veľa silných dokumentov. Pozorovala manželské dvojice, neúplné rodiny, narkomanov aj kriminálnikov. O niektorých jej filmoch by sme povedali, že boli depky, niektoré boli masakre.
A vždy, už pri úvodných titulkoch možno počítať s tým, že to bude poriadna dráma. Za tridsať rokov sa predsa v živote ľudí udeje niekoľko veľkých zmien, veľakrát ich zastihne tragédia.
Ani v prípade sestričiek to nemohlo byť inak. Napriek tomu sú dokumenty Karolína a Ester iné, ako sme u režisérky Třeštíkovej zvyknutí.
O čom televízna hviezda nehovorí
V nemocnici nemala Ester pocit, že sa môže dostatočne vyblázniť. Spoznávať sa a skúmať svoje možnosti.
Pred revolúciou bola pre ňu profesia sestričky zaujímavá a aj jedna z minima, o ktoré sa mohla uchádzať. Jej mama, samoživiteľka, podpísala Chartu 77.
No po zmene režimu už mala Ester možností viac a šla študovať herectvo na DAMU. Hereckú kariéru neurobila, ale televíznu áno. Stala sa moderátorkou českej verzie relácie Pošta pre teba.