Podtitul Hruboňových esejí pôsobí ako šikovný obraz, pritom je však absolútne presný. Eseje o živej minulosti. Nič sa neskončilo.
Ako porozumieť súčasnému svetu
Autor už stihol viacnásobne ukázať, že eseje nie sú únikom od poctivej historickej práce (skoro sa tisne na jazyk roboty). Ponúkol dôsledné práce, pri ktorých nestačilo čarovať s metaforami. Zrekonštruoval príbeh Alexandra Macha a pripravil Ľudácku čítanku.
Tiso sa nenarodil ako radikál, svoju cestu si vybral dobrovoľne Čítajte Jasne ukázal, ktoré obdobie je preňho prioritné. Tisov vojnový režim (a súčasná polemika o ňom) ponúka najviac príležitostí na „trek do hlbín nášho svedomia“.
V tejto zbierke esejí máme do činenia s mladým historikom aj s úplne novým chápaním dejepisectva. Už nejde len o obyčajné kronikárstvo zaznamenávajúce udalosti či obhajobu krokov politických činiteľov. „Stala sa z neho kritická disciplína pomáhajúca porozumieť súčasnému komplikovanému svetu.“
Jednotlivé eseje sú pútavými mikropríbehmi s návratom do minulosti. Nechýbajú však ani reálne geografické exkurzie a sondy do myšlienkových svetov súčasníka.
Volá po zreteľných postojoch, lebo niekedy diplomatické hry s pojmami falošne zjemňujú skutočnosť. Rozdiely v striktnej definícii nacizmu a fašizmu nie sú až také podstatné, lebo v oboch prípadoch ide o odsúdeniahodnú ideológiu.
