Článok pokračuje pod video reklamou
Jednou z úloh dobrého historika je upozorniť, že niektoré veci boli (a sú) zložitejšie, ako sa zdá. To je nevďačná, ale maximálne prospešná misia.
Ako ďaleko sme od konca?
Nie je bežné, aby podobnú prácu vytvoril slovenský autor. Tento terén ovládlo niekoľko veľkých mien historického myslenia.
Súvisiaci článok Tento príbeh sa nikdy nestal. Našťastie Čítajte Branislav Kovár už stihol prekročiť – vo všetkých významoch – hranice. Zúčastnil sa na archeologických expedíciách vo Francúzsku, v Kuvajte, Guatemale a v Sudáne. Priznáva, že téma kolapsu civilizácií ho oslovila počas archeologického výskumu mayského mesta Uaxactun v guatemalskej džungli.
K tomu sa pridali ďalšie ešte čerstvejšie impulzy: dlhová kríza, arabské revolúcie a globálna pandémia ochorenia Covid-19.
Zrazu sa objavujú existenciálne otázky v doteraz nevídanej intenzite. Môže sa stať, že skolabuje aj tá „naša“ civilizácia? Ako ďaleko sme od kolapsu? A nie je najväčším ohrozením slepota, teda neschopnosť vnímať signály úpadku a ohrozenia?
Autor sa hlási k bádateľom, ktorým v tejto téme dôveruje, ale s primeraným sebavedomím upozorňuje, že ponúka aj výsledky vlastného bádania. Práve vďaka tomu je Kovárova kniha vážnejšia ako zbierka chronicky známych príbehov z encyklopédií.
