Stručné, silné a veľmi dôležité klasické dielo, ktoré po prvýkrát vyšlo vo Francúzsku v roku 1955, nie je úplne esejou, ako ho označujú zahraničné médiá. Skôr by sme ho mohli nazvať prejavom alebo príhovorom, ktorý by zaiste zožal búrlivý potlesk i vo veľkej sieni Valného zhromaždenia OSN.
Rozhľadený a láskavý telocvikár Čítajte Cítiť z neho každodenný boj spisovateľa, básnika a politika Aimého Césaira, ktorý s trpkosťou a veľkou dávkou hnevu prekonával svoj odpor ku kolonializmu postavenému na rasovej ideológii a kultúrnej hierarchii. Preňho samého bol tento ťažkopádny boj, spojený s krviprelievaním a útlakom nevinných ľudí, absolútne odsúdeniahodný.
Nadvláda a podriadenosť
Pre Aimého Césaira, ktorý pochádzal z karibského Martiniku, bol prvým impulzom nenávisti proti kolonializmu práve represívny režim francúzskej vlády, ktorá na tomto ostrove zanechala veľmi hlboké rany.
Jeho hnev bol oprávnený, a to na viacerých úrovniach, o ktorých sa zmieňuje, a nezabúda pritom citovať konkrétnych kolonizátorov a celosvetovo známe osobnosti, ale aj z historických, náboženských, filozofických a literárnych záznamov.
