Aktualizované: Jeho Chľast získal Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
Začiatkom zimy bol jeho film Chľast na Slovensku číslo jeden. Vtipný aj smutný, hlboký aj provokatívny príbeh o štyroch učiteľoch gymnázia, ktorí experimentujú s alkoholom, aby sa vrátili do životnej pohody. Prihovára sa v životnej kríze a pôsobí ako vzpruha.
Na jeho konci sa ako prvé v titulkoch objaví, že je venovaný Ide. "To bola moja devätnásťročná dcéra, zomrela pri cestnom nešťastí," hovorí THOMAS VINTERBERG a ťažko pritom zadržiava plač.
K nešťastiu došlo tesne pred nakrúcaním Chľastu. Jeden z najväčších režisérov súčasnosti a jeden z tých, ktorí v Škandinávii iniciovali revolučné zmeny v kinematografii, sa nechcel projektu vzdať. Ida mala vo filme hrať. Vraví, že jeho nakrúcanie mu zachránilo život a verí, že aj ona ho, tam kdesi, videla. Na Slovensku je teraz súčasťou prehliadky Scandi.
Vo vašom filme sa, ako sľubuje aj názov, veľa pije. Dá sa z alkoholu urobiť filmový hrdina?
Bol som plný fascinácie alkoholom, až takej chlapčenskej, to je pravda. Páčilo sa mi, aké dôležité miesto v histórii má, čo dosiahol. V podstate som nebol ďaleko od toho, aby som začal písať scenár o oslave alkoholu.
Ale to sa rýchlo zmenilo. Môj príbeh musel byť komplexný, aby mal zmysel. Áno, veľa vecí vzniklo vďaka alkoholu, ľudí neraz povzbudil k činom, na ktoré by sa bez neho nezmohli - no veľa ľudí pre alkohol aj zomrelo.
Alkohol zničil veľa rodín a narobil veľké spoločenské škody vo viacerých krajinách.
Takže témou sa zrazu stalo žitie. Život.

V akej fáze života ste chceli ukázať svojich skutočných hrdinov, teda štyroch učiteľov?
V takej, keď si uvedomili, že stratili zvedavosť, rezignovali, že už nechcú riskovať, prepadli sa do opakujúcich sa stereotypov. A zúfalo sa snažia svoj život získať späť.
Bol to aj vaša osobná výpoveď?
Stala sa veľmi osobnou, áno. Mal som už rozpísaný scenár, keď mi zomrela dcéra. Nakrútiť tento film bola potom pre mňa nevyhnutnosť.
Spojili ste teda dve témy, život a smrť. Ako vám to šlo?
Tieto dve veci skrátka v živote koexistujú. Ak chcete rozprávať o živote, musíte rozprávať aj o jeho antitéze. O zastavení života. Ak chcete dospieť ku katarzii, najprv sa musíte ponoriť do ničotnosti.
Vo vašom filme sa do ničotnosti prepadajú ľudia, ktorí majú v podstate veľmi šťastný život. Dobrú prácu, krásnu rodinu, kamarátov. Prečo je pre nich také ťažké nájsť mier?
Problém je práve ten mier. Niekedy. Žijem vo veľmi bezpečnej krajine. Dánsko je jednou z najbezpečnejších krajín vôbec. Nič nemusím riskovať, a to oslabuje moju bdelosť.