BRATISLAVA. Podpíšme sľub čistoty, vyzýval režisér Thomas Vinterberg v polovici 90. rokov svojich kolegov. Očistiť chcel film - od všetkých falošných a umelých prvkov. Nemalo sa v ňom diať nič, čo by nebolo realistické, métou bola najvyššia miera autenticity.
Slávny manifest Dogma 95, ktorý napísal s režisérom Larsom von Trierom, sa týkal obsahu aj formy. Žiadne triky, filtre, len ručná kamera a farebný film. Ozvučiť ho hudbou? Zakázané. A vám v živote hrá hudba, keď idete po ulici?
Hneď druhý film, ktorý podľa týchto zásad Vinterberg nakrútil, bol senzáciou. Nechýba v programe prehliadky škandinávskeho filmu Scandi (25. - 31. januára).
Tu sú jeho najzásadnejšie diela:
1. Rodinná oslava (1998)
Chcel som film vyzliecť donaha, strhnúť z neho staré šaty. Vymyslel som mu nové, ale tie sa zo dňa na deň stali módou, tak, ako boli tie staré, hovorí Vinterberg.
Taký dopad mala jeho dráma Rodinná oslava. Akonáhle sa premietla na festivale v Cannes a dostala cenu poroty, filmári ju začali napodobňovať.
Explozívny príbeh sa rozvíja v priestore na niekoľkých metroch štvorcových. Úspešný podnikateľ oslavuje šesťdesiatku. Snáď len relatívne nedávna smrť jeho dcéry sa ako temný mrak vznáša nad dobrou náladou.
Keď sa zrazu pred hostí postaví jeho syn a začne hovoriť o tom, ako boli so sestrou celé detstvo zneužívaní.
2. Môj miláčik ráže 6,65
Scenár k tomuto film napísal Lars von Trier a niet divu, že sa v ňom všetko točí okolo násilia. Najprv ešte len tušiť jeho blízku prítomnosť, potom sa naplno prejaví.
Zbraň nikdy nie je len hračka, ani keď je v rukách mladého idealistu a presvedčeného pacifistu.
