Bratislava, naše excentrické hlavné mesto, ktoré pôvodne vyrastalo ako malomestské multikultúrne sídlo v bezpečnej blízkosti veľkomestskej Viedne, sa občas hrdí podivným titulom krásavica na Dunaji. Pokiaľ sme príčetní, tak musíme úprimne a otvorene skonštatovať, že slová krásavica a Bratislava sa navzájom veľmi nedopĺňajú.
Najnovší prírastok k architektonickým analýzam Bratislava. (Ne)plánované mesto (Slovart, 2020), ktorý má na svedomí kolektív autorov Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková a Monika Bočková, vás o tom presvedčí.
Mestom náhodou
Dynamický, vášnivý, zábavný a uveriteľný svet gréckej mytológie Čítajte Bratislava ako mesto vyrastala akoby náhodou a dodnes sa rozširuje tiež neplánovane, náhodne. Možno bude profesorka Henrieta Moravčíková, hlavná autorka knihy, namietať, že to tak celkom nie je, ale keď už má táto vyše 600-stranová kniha taký skvelý názov!
Bratislava má síce tisícročné historické osídlenie, ale ako mesto sa začala rozvíjať vlastne až v 18. storočí. Tu sa začína aj skúmanie autorov publikácie, ktorí sa rozhodli ísť do „geologických vrstiev“ mesta a odhaľovať jednotlivé typológie mestských priestorov a ich vývoj v čase.
Ako vlastne vznikali bratislavské ulice, ako sa vytvárali centrálne zóny a námestia, čím je pre hlavné mesto nábrežie Dunaja, krásnej rieky s potenciálom na skvelý život, ktorý sa len opatrne prebúdza k životu, akoby nám tu tá rieka tak trochu zavadzala.Postupne autori prechádzajú jednotlivými črtami, ktoré by mali byť nosné pre mesto, a neraz prichádzajú k tomu, že Bratislava síce prirodzene tendovala k určitým koncepčným riešeniam – napríklad ako postaviť hromadné bytové komplexy, ale nikdy pritom nepracovala s ideou mestského celku.
