„Ďakujem Zuzane Petkovej za recenziu a odporúčania, ktoré mi hádam ušetria veľa peňazí na rozsudkoch a advokátoch,“ píše v závere knihy Nová šľachta. Papalášstvo od Mečiara po Matoviča (Ikar 2020) Miroslav Beblavý a zrejme dobre vedel, prečo ju pri písaní práve takejto knihy oslovil.
Beblavého kniha o papalášoch v slovenskej politike je totiž veľmi otvoreným odhalením prešľapov za posledných tridsať rokov, objavujú sa v nej toľkí známi slovenskí politici, že by bol oveľa kratší zoznam tých, ktorí sa v nej nenachádzajú.
Špionáž od boja pri Masade po fake news pri amerických voľbách Čítajte Osobne som však presvedčený, že hoci mnohí spomínaní politici sa v nej neuvidia radi v podobe, v akej ich Beblavý zachytil, teda so spustenými nohavicami, málokto bude trvať na súdnej satisfakcii, slovenský politik totiž už dávno pochopil, že vŕtať v hnoji sa nevypláca, lebo zajtra prídu ďalšie prúsery a na tie moje svinstvá sa zabudne.
Aj naši „naši ľudia“
Beblavý v duchu podtitulu zaznamenáva prejavy papalášizmu naprieč politickým spektrom, nešetrí ani našich „našich ľudí“, veľmi dobre si uvedomuje rozdiel napríklad medzi Jánom Figeľom (byt, titul) a Jánom Slotom (utajované vlastníctvo, predaj emisií), hoci obaja v istom období svojho života podľahli papalášskym manierom.
Kniha má smolu v tom, že najväčšie prejavy papalášizmu súčasnej moci (kde dominuje Boris Kollár a jeho misska, či nočné návštevy partneriek a ich konflikty so sestričkami) sa objavili, až keď bola kniha v tlači, lebo predseda NR SR by mal v knihe oveľa výraznejšie miesto.
