Nie vždy sa to zadarí, ale ak áno, je to pre autora a jeho čitateľov veľmi zvláštna situácia – keď je váš prvý román suverénne najlepší. Hoci aj tie nasledujúce romány dosahujú slušný štandard, občas nadštandard, úspech a originalita prvého textu sú im vzdialené a v porovnaní s debutom ťahajú za kratší koniec povrazu.
Od kravy po kreditku
Reč je o švédskom spisovateľovi Jonasovi Jonassonovi a jeho piatej knihe Pomsta je sladká, a.s. A, samozrejme, o excelentnom debute Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Starčekom, ktorý vyliezol z okna a zmizol, vyliezol Jonasson na pomyselný olymp svetových bestsellerov – a uplietol si na seba veľký bič.

Bolo by možné ďalej a nadlho variovať toto porovnanie debutu a ostatnej knihy z rozličných uhlov pohľadu, bolo by to však nosenie dreva do lesa – a navyše by to bolo aj trochu nefér voči akciovke Pomsta je sladká.
Autor sa síce trochu dlho rozbieha a menej sústredený čitateľ sa môže v postavách a ich vzťahoch aj stratiť, ten menej trpezlivý možno aj odloží knihu na neskôr, lebo jeho vysoké očakávania vyvolané Starčekom sa neplnia na sto percent (už viac nebudem, naozaj), bol by však ochudobnený o viacero naozaj vydarených pasáží a konfliktov a vzťahových komplikácií (Kevinov milostný vzťah s nevlastnou mamou patrí k top momentom knihy),