Divadlo cez obrazovku ju nebaví. Má pri tom pocit, ako by ju rezali nožom.
Dramatička a scenáristka MICHAELA ZAKUŤANSKÁ, ktorá založila Prešovské národné divadlo, si síce život bez divadla predstaviť nevie, no nevidí zmysel v snahách presťahovať ho do online priestoru.
V rozhovore pre SME hovorí, ako pandémia zmenila fungovanie nezávislého divadla a aj o tom, prečo Bratislavu vymenila za Prešov. Večné doťahovanie východu so západom je jej dôverne známe, vlastné zážitky využíva aj pri písaní scenárov internetového seriálu Kavej, ktorý zabáva Slovensko.
Kavej je najúspešnejším seriálom slovenského a českého internetu za rok 2020. Ako ste sa dostali k písaniu jeho scenárov?
Do projektu si ma pozvali herečky Anička Jakab Rakovská a Janka Kovalčíková. Poznáme sa z Prešova aj z nezávislého divadla. Vedia, ako píšem, takže to bola ich iniciatíva. Chceli ma ako autorku z východu, aj generačne blízku a blízku aj čo sa týka humoru a tém, ktoré v seriáli rozoberáme.
Aký je váš vzťah k humoru?
Veľmi dobrý, asi už od detstva. A vlastne aj k seriálu Kavej. Veľmi dobre sa bavím, keď scenáre píšem. Niekedy príde domov na obed muž a stretáva ma, ako sa pri písaní smejem. Táto doba humoru nepraje.
Aj ja som v niektorých fázach lockdownov už mala pocit, že ho niet odkiaľ dolovať, pretože nevznikala žiadna humorná interaktivita medzi ľuďmi. Niekedy mám sama pocit, že humoru je čoraz menej. Veľmi by som chcela opak.
Herečky Janka Kovalčíková a Anička Jakab Rakovská v internetovom seriáli Kavej. (zdroj: Mall.tv)V slovenskej tvorbe, najmä v sitkomoch a seriáloch, sme sa veľakrát presvedčili, že zamýšľaný vtip môže nakoniec vyznieť trápne. Viete vycítiť túto hranicu medzi trápnosťou a vtipom?
Aj ja viem písať zlé vtipy. Keď som začínala písať, dosť som experimentovala. Divadelné hry som čítala nahlas kamarátom po bytoch, v ktorých sme žili v prenájmoch. Mučila som ich tým. Aj rodinu som si vždy posadila a čítala im scenáre nahlas. Hľadala tie humorné miesta.
Z divadla mám skúsenosť, že keď sa hrajú moje hry, ktoré sú žánrovo viac menej tragikomédie, vždy sedím v hľadisku. Snažím sa naladiť na diváka, zistiť, kde sú miesta, keď ten humor cíti. Strašne rada humor vrstvím. Mám rada vtipy, na ktorých sa zasmeje päť ľudí a potom tie, ktoré rozosmejú stovku ľudí. Ide mi o hľadanie vrstiev, aby si to človek mohol pozrieť viackrát a vždy našiel nejaký vtip, ktorý si predtým nevšimol.
Seriál Kavej je založený na rozdieloch medzi východom a západom Slovenska. Nemali ste pocit, že téma neustáleho „doťahovania sa“ je už ošúchaná?
