Pandémia ukázala, že práve divadlo ako umenie, ktoré čerpá energiu zo živých reakcií publika, zásadne trpí pri nútenom prechode do virtuálneho priestoru.
Záznamy starších inscenácií, ktoré sprístupnili niektoré divadelné domy, či youtubové pokusy divadelníkov frustrovaných z nemožnosti normálne pracovať, sú zaiste chvályhodná vec. Srdce pravého divadelného fanúšika však pri ich sledovaní neposkočí.
Orol tatranský, čo zbieha z kopcov pomstiť krivdu našich ľudí Čítajte Taký vyhladovaný divák potom pri blúdení internetom ľahšie podľahne vábeniu quality TV typu HBO či Netflix; o ich špičkových produktoch na stránkach tohto časopisu pravidelne referuje kolega Malíček. A nemusí pritom (ten divák) rezignovať ani na svoj záujem o svet divadla – aj keď, pravda, najmä amerického.
V ponuke HBO je napríklad zaujímavý dokumentárny portrét Arthura Millera nakrútený jeho dcérou Rebeccou, pár večerov v koronavírusovej izolácii sa dá príjemne stráviť pri životopisnom seriáli Fosse/Verdonová o tvorbe a búrlivom vzťahu legiend broadwayského muzikálu.
Divácky komfort
Komplexný zážitok z návštevy divadla predpokladá živé stretnutie divadelníkov s publikom – a čo potom taký divadelný festival! To sú priam orgie stretávania všetkých so všetkými: divadelníkov s divákmi, divadelníkov s divadelníkmi aj divákov navzájom, pri putovaní medzi sálami, kaviarňami, klubmi...
