Duša (Soul), dvadsiaty tretí celovečerný digitálne animovaný film štúdia Pixar, mal mať pôvodne premiéru 25. decembra 2020, čo sa zo zrejmých dôvodov neudialo, film sa však svojho uvedenia dočkal aspoň na internete, v rámci streamingovej služby Disney +.

A je to fajn, lebo Duša je nádherný animovaný film, subjektívne ten najlepší, ktorý v Pixare dosiaľ vznikol. A je to škoda, lebo ak by som mohol vrátiť čas, rád by som Dušu po prvýkrát videl tak, ako sa patrí. V kine, na veľkom plátne a s najlepším možným zvukom, a, samozrejme, aj s tým príznačným vedierkom pukancov a kolou v tégliku, respektíve s vedrom a v tégli, lebo Duši malosť nesvedčí.
A v tomto prípade aj so slovenským dabingom, o ktorého kvalitu sa netreba báť. Pixar ako súčasť Disneyho si tieto veci v rámci korporátnej politiky ošetruje viac, ako by sa mohlo zdať. Schvaľuje sa všetko, od farby hlasov cez kvalitu prekladu až k pracovnému času dabingových hercov.
Takto totiž, v originálnom znení, zvlášť ak divák síce bez problémov rozumie, ale angličtina mu nie je natoľko prirodzeným jazykom, že v nej dokáže myslieť, sa Duša môže javiť ako vôbec prvá pixarovka, ktorá vlastne ani nie je pre deti, ale skôr pre dospelých.
Preto sa oplatí počkať, až Duša príde do našich kín, až sa otvoria, a ony sa otvoria, a Duša bude ich ozdobou, filmom, ktorý má potenciál vrátiť do nich divákov.
Pixar je výnimočnosť
Duša je filmová esej o zmysle života, ktorá má podobu veľmi prívetivo animovaného príbehu učiteľa hudby, milovníka džezu a virtuózneho klaviristu, ktorý umrie tesne pred tým, ako dostane šancu splniť si svoj sen, dať svojmu životu zmysel.