BRATISLAVA, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Keď výtvarník Matúš Maťátko v roku 2012 uvidel v Prahe vystavenú Slovanskú epopeju Alfonsa Muchu, veľmi ho to zasiahlo.
Na cykle dvadsiatich veľkoformátových obrazov, v ktorých zobrazil dejiny slovanských národov, pracoval Mucha štrnásť rokov, od roku 1912 do roku 1926.
Z majestátnosti Muchovho diela mal mladý výtvarník až zimomriavky.
Výtvarník Erik Šille: Aj Getsemanskú záhradu by sme na Slovensku vyrúbali Čítajte Zároveň ho inšpirovalo k tomu, aby začal rozmýšľať, ako vlastným vizuálnym jazykom prerozprávať kľúčové udalosti dejín Česka a Slovenska.
A tak vznikol projekt, ktorý už názvom odkazuje na Muchovo veľdielo.
Pomenoval ho Biela-modrá-červená epopeja a zameral sa v ňom na česko-slovenské dejiny od roku 1848 až po súčasnosť.
„Ten dátum 1848 je podstatný, pretože je to dôležitý míľnik vo formovaní našej slovenskej identity, pod ktorú sa výrazne podpísali práve štúrovci,“ vysvetľuje Matúš Maťátko.
Rád ironizuje, no nie sú to karikatúry
Biela-modrá-červená v názve je v súlade s českými a slovenskými štátnymi farbami, ale tvorí aj základnú farebnosť, ktorú Maťátko v projekte využíva.
Výtvarník zároveň v dielach pracuje so zaužívanými symbolmi, ktoré sú pre publikum ľahko rozkódovateľné.
