Slovensko je turisticky príťažlivá krajina a samotná príroda sa stala súčasťou kultúrnej a národnej sebaidentifikácie. Najstarším nepretržite vychádzajúcim časopisom na našom území je časopis Krásy Slovenska, ktorý sa dožil storočnice. Jeho aktuálnym šéfredaktorom je vášnivý geograf, spisovateľ a turista Daniel Kollár a jeho vydavateľstvo Dajama.
Krásy Slovenska majú sto rokov. Ak mal začať vychádzať takýto časopis, musela už byť na Slovensku relatívne rozvinutá turistická scéna. Odkedy môžeme u nás hovoriť o organizovanej turistike?
V rozvoji organizovanej turistiky veľký význam zohrali najmä Vysoké Tatry. Už v druhej polovici 19. storočia možno hovoriť o jej organizovaných začiatkoch. K vzniku organizácií a hnutí, ktoré organizovali pešie výlety a ďalšie formy pobytu v prírode, prispel aj rozvoj kartografie či rozšírenie informačných prostriedkov.
Slovensko Noir prepája umeleckú elitu viacerých umení Čítajte Zásadným vkladom k rozvoju turistiky v 19. storočí bola nepochybne železnica, ktorá od roku 1871 doslova priblížila Vysoké Tatry vtedajšiemu Uhorsku.
Po vybudovaní košicko-bohumínskej železnice sa zvýšila návštevnosť tatranskej oblasti, postupne tu začali vznikať turistické ubytovne a chaty a aj prvé turistické spolky.
Spišskí Nemci a Maďari založili v roku 1873 v Starom Smokovci Uhorský karpatský spolok so sídlom v Kežmarku. Jedným dychom však treba dodať, že zastúpenie Slovákov v turistických spolkoch nebolo príliš veľké.
Aj keď turistika nemusí byť „drahý“ spôsob trávenia voľného času, predsa len, aby som bol turistom, potrebujem mať práve ten voľný čas. Chodili do hôr či na výlety v čase, o ktorom hovoríme, ľudia v masovom meradle?
Miloš Janoška (s vreckovkou na hlave) s priateľmi na Ďumbieri okolo roku 1922 (zdroj: Foto - Archív vydavateľstva)V čase vzniku časopisu Krásy Slovenska nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom, že by sa turistika prevádzkovala v masovom meradle. V období pred prvou svetovou vojnou bola turistika ešte len, ľudovo povedané, „v plienkach“. Do hôr chodili predovšetkým lepšie situovaní jednotlivci a skôr vzdelanci.
Z radov Slovákov ich však nebolo veľa. V slovenskom živote 19. storočia bola turistika zaznávaná, ba aj ignorovaná. Hoci niekoľko jednotlivcov so záľubou pestovalo turistiku, bol to zjav skôr ojedinelý.
Krásy Slovenska (zdroj: Foto - Archív Vydavateľstva)Poznáme tých, ktorí zasiali semienko turistiky aj medzi Slovákmi?
Veľkú úlohu tu začali hrať na začiatku 20. storočia predovšetkým bratia Janoškovci. Prvý pokus o založenie slovenskej turistickej organizácie ešte pred prvou svetovou vojnou urobila Slovenská snemová národnostná strana a za predsedu športového (turistického) odboru zvolila v roku 1913 Dr. Juraja Janošku.
V tomto období však medzi slovenským ľudom, ktorý žil vo veľmi zlých sociálnych podmienkach, ešte nenašli snahy o vytvorenie samostatnej slovenskej turistickej organizácie širšiu odozvu, dokonca v čase ostrej maďarizácie boli neželané.
Len ojedinele v tomto období na Slovensku možno zaregistrovať skupinové vychádzky do prírody, aj to väčšinou iba v úzkej vrstve vzdelancov. Boli to najmä národné púte a výlety na Kriváň.
