Medzi španielčinou a baskičtinou ťažko nájdete súvis. Ťažko nájdete súvis medzi baskičtinou a akýmkoľvek jazykom, na nič sa nepodobá.
Napríklad, takto sa v nej volajú dni v týždni: astelehen, astearte, asteazken, ortzegun, ortziral, larunbat, igande.
Baskovia na severe Španielska sa cítia byť iní a mnohí z nich si vedia predstaviť, že by boli nezávislí. Niekoľko desaťročí o to dokonca bojovali, ozbrojení. Správy o atentátoch teroristickej skupiny ETA boli v televíznych novinách často a nie je to tak dávno, čo ustali.
Prečo za svoju slobodu tak veľmi bojovali, píše v jednom z najväčších svetových románov súčasnosti Fernando Aramburu. Pomenoval ho Patria, u nás vyšiel pod názvom Vlasť.
Že teroristi ovládali baskičtinu sotva na úrovni šesťročného dieťaťa, je len jeden z mnohých detailov, ktoré rozvíja.
Nebudeš nás financovať, zomrieš
Povedať, že Vlasť je románom o teroristickom boji, by bolo nepresné. Je o všetkom, čo s ním súviselo. Je to najmä epický román o dvoch rodinách, ktoré terorizmus rozdelil. Napriek tomu, že celá dedina vedela, v akom úzkom vzťahu sú.
Bittori a Miren? To sú predsa najlepšie kamošky široko ďaleko.
A predsa.
Cesta k odcudzeniu sa začala v podstate už vtedy, keď sa vydali. Jedna mala hostinu v nóbl reštaurácii a na svadobnú cestu šla do exotiky, druhá oslavovala v obyčajnom lokáli a medové týždne strávila v Španielsku. Ich manželia boli, prosto, z iných sociálnych vrstiev.
