Pred rokom 1989 sa skúmať nesmeli, aby sa nebodaj nespochybnila zhora daná ideológia tried. Tento poznávací deficit a reflexiu prevratných zmien po roku 1989 dobiehame len postupne.
Jedným z príspevkov je aj výskum sociálnych nerovností ako súčasť medzinárodného programu, do ktorého je zapojených päťdesiat krajín sveta. Pod gesciou Sociologického ústavu SAV a Univerzity Komenského sa v lete 2020 realizoval už po štvrtý raz.
Platonický sen o rovnostárskej spoločnosti
Aktuálny výskum opakovane potvrdil, že výrazná väčšina slovenskej verejnosti (9 z 10 opýtaných) je presvedčená, že rozdiely v príjmoch sú v našej spoločnosti príliš veľké a úlohou vlády by malo byť ich zmierňovať. Tento názor ostáva takmer nezmenený od prvých rokov transformácie.
Ako dezinformačné weby manipulovali počas korony Čítajte Dlho sme takéto nastavenie slovenskej verejnosti interpretovali ako dedičstvo predchádzajúcich rokov socialistického rovnostárstva a nostalgiu za ochrannou rukou štátu. Po troch dekádach transformácie asi treba priznať, že tento „sen“ má všeobecnejšiu a dlhodobejšiu platnosť.
Rozšírená reflexia príjmových nerovností pritom kontrastuje so štatistickými údajmi. Podľa nich príjmová nerovnosť v disponibilných príjmoch (tzv. Giniho koeficient) je na Slovensku jedna z najnižších na svete.
Opäť sa teda potvrdzuje opakovaná téza, že vnímanie nerovností je určované predovšetkým subjektívnym hodnotením vlastnej sociálnej situácie a tzv. relatívnou depriváciou – „vždy je v mojom okolí niekto, kto má viac“.
V tejto línii môžeme uviesť niekoľko ďalších zaujímavých zistení – vyše 80 percent ľudí považuje rozdelenie príjmov za nespravodlivé. A to predovšetkým z tej perspektívy, že oni sami sú obeťou tejto nespravodlivosti, keďže až takmer 70 percent má pocit, že zarába menej, ako by si zaslúžili.
