BRATISLAVA, ŽILINA. Keď bol umelec Juraj Gábor, autor populárnej Zrakovej pyramídy v Súľove, v roku 2013 na rezidenčnom pobyte v Južnej Kórei, začal sa tam viac zaujímať aj o východnú filozofiu.
"Uvedomil som si vzťah medzi tým, čo je hore a tým, čo je dole, že musí fungovať v istej harmónii. Vo východnej ľudovej filozofii sa náš životný priestor nazýva podnebesie.
Pýtal som sa, čo je to, po čom kráčame, s čím máme kontakt a čo je to, čo nás presahuje, čo nám robí klenbu nad nami. Teda nebo, zjednodušene," opisuje pre SME Juraj Gábor.
Tento vzťah sa potom snažil premietnuť aj do svojich diel. A keď potom vstúpil do žilinskej Novej synagógy, ktorá bola ešte stále v rekonštrukcii, zistil, že to je presne ten priestor, ktorý mu to dokonale umožní vystihnúť.
Architekt synagógy, Peter Behrens totiž do kubusu stavby žilinskej synagógy vkreslil pomyselnú gulu. Kupola nad centrálnou časťou priestoru tvorila nebo.
Juraj Gábor sa rozhodol, že jej dodá i náprotivok. Pomenoval ju Sphéra.
Nevedeli si predstaviť, čo to bude
"Písal som do Synagógy Marekovi Adamovovi, či by mi poslal stavebnú projektovú dokumentáciu, výkresy, ktoré hovoria o vzťahoch, aké Peter Behrens do svojej architektúry vpísal.
Potreboval som to na to, aby som vedel, či by v priestore vyšiel vytvoriť protikus kupoly. Celé som to prebral aj s otcom, ktorý je stavebný inžinier. Zistili sme, že to možné je a naplno som sa do toho pustil," opisuje Gábor začiatky plánovania veľkého projektu.
