Keď sme si dohovárali interview s Antonom Heretikom, práve vyšla kniha Sny, ktorú napísal so svojou manželkou Andreou. Boli sme čerstvo otestovaní (negatívne). Toto obdobie síce ako zlý sen pôsobí, ale pre psychológa je nepochybne zlatým obdobím. Výnimočná doba z nás vyťahuje výnimočné reakcie. Ale dá sa na pokazenú dušu nájsť leukoplast?
Opraviť zlomenú kosť či dokonca transplantovať srdce je dnes relatívne jednoduchý zákrok na telesnej schránke. Ale ako dať do poriadku ten náš vedomý (aj podvedomý a nevedomý) život?
Police kníhkupectiev sa prelamujú pod množstvom motivačnej a koučskej literatúry plnej odporúčaní a rád ako byť šťastnejší, úspešnejší, výkonnejší. Nemal by byť problém naraziť na tú pravú knihu, ktorá to všetko zaručí práve vám.

A predsa sa ukazuje, že najúčinnejšia cesta je tá, ktorá je sprostredkovaná naživo druhým človekom. A o tom je psychoterapia.
Klient získa pohľad do svojho nevedomia len prostredníctvom vzťahu s terapeutom, založeného na dôvere a porozumení. A od vzniku psychoanalýzy vieme, že sa pri tom treba vrátiť do svojho detstva, pochopiť, aké zážitky a rodinné posolstvá nás formovali, ako fungujú naše city s nimi spojené.
Niekedy sa pri práci s naším nevedomím treba venovať aj takým fenoménom, ako sú naše sny či imaginácie. Psychoterapia nie je určená len na liečenie psychických porúch, ale ponúka aj metódy na podporu osobnostného rastu „zdravých“ ľudí.
Ako prekonať poznanie, že tá sivá zmes tukov, bielkovín a vody, čo nosíme v hlave, je vlastne „ja“? Teda čo je to „ja“?
A ľahšie otázky by ste nemali? Ľudské poznanie prekonalo dlhú cestu od Hippokrata, ktorý vysvetľoval ľudský temperament ako kokteil telesných štiav (žlč, krv, hlien, čierna žlč) po objavy neurotransmiterov (serotonín, dopamín, noradrenalín, GABA), ale princíp zostal rovnaký.
Vieme zachytiť elektrickú aktivitu mozgu. Neurovedy pomocou zobrazovacích metód skúmajú v priamom prenose z jednotlivých mozgových štruktúr činnosť našich psychických funkcií. Ale to, ako sa menia tieto materiálne premenné na naše myšlienky, obrazy a emócie, ostáva tajomstvom.
Myslím si, že na šťastie pre ľudstvo... A Ja je pre mňa jednoducho to, čím sa líšim od všetkých ostatných ľudí. Ako výsledok genetiky a životných skúseností.
Vo svojich knihách určených skôr pre širšiu než úzko odbornú verejnosť, ako sú Zlo, Humor či Sny, nám odhaľujete znepokojujúce alebo aspoň iracionálne stránky života. Preceňujeme sa, keď si hovoríme Homo sapiens? Nakoniec, že by sme sa správali rozumne, je len náš humorný sen....

Táto séria kníh patrí k tomu, čo som si pre seba nazval marginálna psychológia. Po veľkých „vážnych“ oblastiach, napríklad depresia, agresivita, ktorými som sa roky ako klinický a forenzný psychológ zaoberal, som sa rozhodol venovať témam, ktoré sú zdanlivo okrajové.
Ale o to viac ľudské, ako je napríklad humor či sny. A čo sa týka iracionality, často sa dáva akoby do kontrastu ľudská racionalita a emocionalita. Karteziánska tradícia, celé vzdelávanie a výchova sú už stáročia zamerané len na oceňovanie intelektuálnych výkonov.
Kultivovanie citového života ostáva kdesi v pozadí. Mnohí moji veľmi inteligentní klienti majú problém zachytiť a pomenovať aj úplne jednoduché emócie, ktoré zažívajú, ako sú hnev či úzkosť... V nejakej besede som prekvapil poslucháčov tvrdením, že viac oceňujem postavu Forresta Gumpa ako Steva Jobsa, lebo Gump bol aj pri svojej mentálnej subnorme podstatne harmonickejší človek... Aj to, že v súčasnej psychológii sa začíname viac zameriavať na múdrosť než na intelekt, svedčí o istom trende.