SME
Streda, 24. február, 2021 | Meniny má MatejKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Anton Heretik: Múdrosť je ideál, ku ktorému sa snažíme priblížiť

Dá sa na pokazenú dušu nájsť leukoplast?

Anton Heretik.Anton Heretik. (Zdroj: Foto - archív SME Gabriel Kuchta)

Keď sme si dohovárali interview s Antonom Heretikom, práve vyšla kniha Sny, ktorú napísal so svojou manželkou Andreou. Boli sme čerstvo otestovaní (negatívne). Toto obdobie síce ako zlý sen pôsobí, ale pre psychológa je nepochybne zlatým obdobím. Výnimočná doba z nás vyťahuje výnimočné reakcie. Ale dá sa na pokazenú dušu nájsť leukoplast?

Opraviť zlomenú kosť či dokonca transplantovať srdce je dnes relatívne jednoduchý zákrok na telesnej schránke. Ale ako dať do poriadku ten náš vedomý (aj podvedomý a nevedomý) život?

Skryť Vypnúť reklamu

Police kníhkupectiev sa prelamujú pod množstvom motivačnej a koučskej literatúry plnej odporúčaní a rád ako byť šťastnejší, úspešnejší, výkonnejší. Nemal by byť problém naraziť na tú pravú knihu, ktorá to všetko zaručí práve vám.

Súvisiaci článok Richard Pupala: Ľudia nie sú anjelské bytosti Čítajte 

A predsa sa ukazuje, že najúčinnejšia cesta je tá, ktorá je sprostredkovaná naživo druhým človekom. A o tom je psychoterapia.

Klient získa pohľad do svojho nevedomia len prostredníctvom vzťahu s terapeutom, založeného na dôvere a porozumení. A od vzniku psychoanalýzy vieme, že sa pri tom treba vrátiť do svojho detstva, pochopiť, aké zážitky a rodinné posolstvá nás formovali, ako fungujú naše city s nimi spojené.

Niekedy sa pri práci s naším nevedomím treba venovať aj takým fenoménom, ako sú naše sny či imaginácie. Psychoterapia nie je určená len na liečenie psychických porúch, ale ponúka aj metódy na podporu osobnostného rastu „zdravých“ ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako prekonať poznanie, že tá sivá zmes tukov, bielkovín a vody, čo nosíme v hlave, je vlastne „ja“? Teda čo je to „ja“?

A ľahšie otázky by ste nemali? Ľudské poznanie prekonalo dlhú cestu od Hippokrata, ktorý vysvetľoval ľudský temperament ako kokteil telesných štiav (žlč, krv, hlien, čierna žlč) po objavy neurotransmiterov (serotonín, dopamín, noradrenalín, GABA), ale princíp zostal rovnaký.

Vieme zachytiť elektrickú aktivitu mozgu. Neurovedy pomocou zobrazovacích metód skúmajú v priamom prenose z jednotlivých mozgových štruktúr činnosť našich psychických funkcií. Ale to, ako sa menia tieto materiálne premenné na naše myšlienky, obrazy a emócie, ostáva tajomstvom.

Myslím si, že na šťastie pre ľudstvo... A Ja je pre mňa jednoducho to, čím sa líšim od všetkých ostatných ľudí. Ako výsledok genetiky a životných skúseností.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo svojich knihách určených skôr pre širšiu než úzko odbornú verejnosť, ako sú Zlo, Humor či Sny, nám odhaľujete znepokojujúce alebo aspoň iracionálne stránky života. Preceňujeme sa, keď si hovoríme Homo sapiens? Nakoniec, že by sme sa správali rozumne, je len náš humorný sen....

Táto séria kníh patrí k tomu, čo som si pre seba nazval marginálna psychológia. Po veľkých „vážnych“ oblastiach, napríklad depresia, agresivita, ktorými som sa roky ako klinický a forenzný psychológ zaoberal, som sa rozhodol venovať témam, ktoré sú zdanlivo okrajové.

Ale o to viac ľudské, ako je napríklad humor či sny. A čo sa týka iracionality, často sa dáva akoby do kontrastu ľudská racionalita a emocionalita. Karteziánska tradícia, celé vzdelávanie a výchova sú už stáročia zamerané len na oceňovanie intelektuálnych výkonov.

Skryť Vypnúť reklamu

Kultivovanie citového života ostáva kdesi v pozadí. Mnohí moji veľmi inteligentní klienti majú problém zachytiť a pomenovať aj úplne jednoduché emócie, ktoré zažívajú, ako sú hnev či úzkosť... V nejakej besede som prekvapil poslucháčov tvrdením, že viac oceňujem postavu Forresta Gumpa ako Steva Jobsa, lebo Gump bol aj pri svojej mentálnej subnorme podstatne harmonickejší človek... Aj to, že v súčasnej psychológii sa začíname viac zameriavať na múdrosť než na intelekt, svedčí o istom trende.

Múdrosť je ideál, ku ktorému sa snažíme priblížiť. A nie je o výške IQ, ale je o využití poznania pre dobro a pohodu seba a iných, empatiu, poznanie limitov sveta a seba samého, hľadanie zmyslu života.

V knihe Sny hovoríte aj o tom, že sen je svojím spôsobom výsledok „upratovania si“ v hlave. A že majú svoj význam aj v terapii a mali by sme ich brať svojím spôsobom vážne. Pomôže nám, ak si ich začneme sami analyzovať? Skúšať si ich zapísať a potom nad nimi premýšľať, alebo potrebujeme zrkadlo skúseného psychológa, aby sme im porozumeli?

Skryť Vypnúť reklamu

Naším hlavným argumentom je, že keď nás evolúcia vybavila schopnosťou snívať a snívať niekoľkokrát za noc, musí to mať nejaký zmysel. Kultúrna história od praveku po súčasnosť poukazuje, že sny vždy ľudí fascinovali. Aký je však zmysel snov a ako s nimi pracovať, je veľkou výzvou.

Aj každá súčasná psychoterapeutická škola prináša trochu iný pohľad a spôsoby výkladu. A netýka sa len psychoterapie, kde od čias S. Freuda je práca so snami pokladaná za „kráľovskú cestu do nevedomia“.

Brať sny vážne (ale aj s humorným nadhľadom) je prejavom rešpektu a úcty k našej vlastnej psychike. Ako s Andreou v knihe píšeme: Ak náš klient na prvom sedení povie, že sa mu nič nesníva alebo sa mu snívajú len samé hlúposti, spýtame sa: „Vy hovorí o vašej duši, že je hlúposť?“ Preto pokladáme sny aj za cestu osobnostného rastu.

Skryť Vypnúť reklamu

Má význam si ich zapisovať, zamýšľať sa nad nimi a čo je dôležité, rozprávať sa o nich so svojimi blízkymi. Veľa vypovedá o vzťahoch a dôvere v rodine, ak si pri raňajkách rozprávajú, dospelí i deti, čo sa im snívalo.

Každý je v snoch individualista, sníva sa mu „inak“. Mne zostáva často v hlave skôr pocit, nejaký detail, surrealistická vízia, málokedy príbeh. Myslíte si, že by mohol existovať predsa len nejaký ten „odborný snár“, ktorý by vedel povedať, že toto je znak, že sa cítime tak alebo onak? A ako vnímate snáre?

Je pravda, že zo sna nám často ostane v pamäti len torzo, či dokonca len nejaký obraz alebo emócia. Keď si ho však zachytíme v našom „senníku“, či „nočníku“, vieme sa pomocou asociácií, či dobre volených otázok, dostať k ďalšiemu deju a možno aj osobnému významu.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasné spôsoby práce so snami popierajú existenciu univerzálnej symboliky, ako ju napríklad v súvislosti so sexualitou vykladal Freud. Pokúšame sa pochopiť individuálnu symboliku človeka, s ktorým pracujeme.

Preto ho musíme dlhšie poznať a analyzovať celé série jeho snov. Snáre sú zjednodušením snových symbolov, môžu slúžiť skôr na pobavenie, tak ako napríklad horoskopy.

Sny nepochybne vychádzajú aj z kultúrnej skúsenosti a pobytu v istom type society. Hlboko veriacemu kresťanovi sa asi skôr bude snívať o priestore kostola ako Indovi, ktorý môže mať v snoch iné náboženské symboly. Robil sa niekedy interkultúrny výskum snov? Ako a o čom snívajú napríklad Japonci či Afričania?

Od čias Junga vieme, že isté symboly a archetypy sú univerzálne a vyskytujú sa vo všetkých kultúrach. V psychologickom výskume existujú systémy na vyhodnocovanie snových obsahov, ktoré umožňujú aj transkulturálne porovnania.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Katedre psychológie FiF UK som viedol rad doktorandských a diplomových prác so systémom obsahovej analýzy podľa amerických autorov Halla, Van de Castla a Domhoffa.

Výsledky ukázali, že štruktúra snov našich a amerických študentov sa významne nelíši. Dokonca mnohé schémy boli podobné u našich a zahraničných pacientov so schizofréniou či s depresiami.

A ako je to humorom? Je takisto interkultúrny? Jestvuje čosi ako národný humor? Alebo tu by sme skôr išli cestou istej spoločenskej vrstevnatosti a hovorili o humore tínedžerov, humore intelektuálnom, profánnom drsnom a vulgárnom humore?

Humor je mnohovrstevný. Koľko je len tých psychologických teórií, ktoré vysvetľujú to, prečo sa nám nejaké podnety – vtip, karikatúra, komédia – zdajú smiešne, veselé, zábavné.

Skryť Vypnúť reklamu

Humor môže byť reakciou na rozpornosť, prekvapivosť či nezmyselnosť situácie. Môže však vyjadrovať aj našu nadradenosť – preto sú na Slovensku vtipy o Záhorákoch, ale v USA o Kanaďanoch, vtipy o policajtoch, blondínach.

Samozrejme, že humor závisí aj od kultúry a politického systému. Na medzinárodnej konferencii o humore som zažil, ako litovský autor prednášal o politických vtipoch v histórii Sovietskeho zväzu.

Ale na jeho ilustráciách sme sa smiali len my z bývalého východného bloku. Samozrejme, existuje aj tínedžerský humor, profesionálny humor napríklad medicínsky, ale napríklad aj ítečkársky, ktorý sa ja už ani nepokúšam pochopiť.

Má humor hranice? Ako sa pozeráte na politickú nekorektnosť humoru? Teraz nemyslím len na vtipy o „Dežovi“, ale aj veľmi drsný humor sociálnych sietí.

Skryť Vypnúť reklamu

Humor je zo svojej podstaty nekorektný, lebo nám umožňuje vyjadriť a smiať sa z vecí, ktoré sú v spoločnosti tabu. V tom je aj sila politického humoru. Čím totalitnejší je systém, v ktorom sa žije, tým viac politických vtipov sa bude hovoriť.

Zaujímavé je, že vtipy často zostávajú rovnaké, menia sa len postavy politikov. A je mnoho ďalších tabuizovaných tém, od sexuality, vzťahov k druhému rodu, k menšinám, ktoré vieme vyjadriť najmä cez humor.

Dôležitá je však otázka, prečo vlastne humor potrebujeme. Vieme, že humor súvisí s naším telesným a duševným zdravím. Má dokonca využitie i v psychoterapii. A najmä vieme, že humor patrí k najzrelším obranným mechanizmom, ktorým reagujeme na ohrozenie.

Preto som si dovolil ilustrovať knihu židovským humorom, ktorý je esenciou skúsenosti s tisícročia trvajúcim prenasledovaním. Tomáš Janovic napísal, že „múzou židovského humoru je pogrom“.

Skryť Vypnúť reklamu

Knihy zostali spolu s filmami/televíziou ako jedna z mála kultúrnych inštitúcií, ktoré v tejto temnej koronavírusovej ére fungujú. Vedia byť knihy nápomocné pri „liečbe duše“?

Mne teda knihy veľmi pomáhajú a čítanie je pre mňa stále radosťou, ktorá kompenzuje negatívny stres. Problém je, že ľudia, ktorí celý život nečítali, sa ťažko stanú počas pandemickej sociálnej izolácie vášnivými čitateľmi. Týmto ľuďom ostávajú z kultúrnych prostriedkov najmä televízne seriály.

Tak ako existuje binge-eating (nárazové prejedanie sa, rabovanie chladničky, „biely sex“), stal sa fenoménom hodným spracovania binge-watching. Sú ľudia, ktorí sú schopní pozrieť za víkend TV seriál s desiatkami dielov. Týka sa to predovšetkým mladšej generácie, ktorá sa stáva dominantne obrázkovou.

Skryť Vypnúť reklamu

Potvrdzujú to aj komiksové prerozprávania klasických diel. Moja prvá skúsenosť s týmto fenoménom bola, keď som dávnejšie prednášal o snoch v Aréne na Detskej univerzite UK.

Po prednáške som pátral po spätnej väzbe. Od detí svojich známych som sa dopočul, že „celkom dobrá prednáška, len málo obrázkov“! A to tam sedelo niekoľko stoviek budúcich intelektuálov... Ja už asi ostanem pri starom dobrom binge-readingu.

Využíva sa biblioterapia, liečba knihou, ako postup pri pomoci pacientom s niektorými psychickými problémami?

Biblioterapia patrí medzi pomocné metódy skupinovej psychoterapie, pri ktorej pacienti na spoločných sedeniach diskutujú o prečítaných knihách. Myslím si, že postupne trochu stráca na význame.

Jednak, čoraz menej ľudí je schopných prečítať s porozumením knihu a aj pobyty na psychiatrii sa postupne, narastajúcou efektívnosťou liečby, skracujú. Asi najväčšiu tradíciu má pri liečbe závislostí – Londonov Majster alkohol je klasika, ktorá za sto rokov nestratila na aktuálnosti. V individuálnej terapii však mám klientov, s ktorými si vymieňame tipy na dobré knihy, dosť nás to zbližuje...

Skryť Vypnúť reklamu

Náš rozhovor vychádza pár dní pred Valentínom, romantickým to sviatkom zamilovanosti (kedysi to bol máj, lásky čas, teraz februárový Valentín, ale aj tu je už prísľub jari, pučania prírody a prebúdzania hormónov...). Čo si myslíte o medziľudských vzťahoch, ako ich zobrazuje literatúra? Máme tu archetypálne postavy, ako sú Rómeo a Júlia, Anna Kareninová a jej nešťastná láska, manipulujúca Pani Bovaryová...

Prvoplánovú „valentínsku“ romantiku nemusím ani v nákupných strediskách, ani v kníhkupectvách. Ale, samozrejme, ma ako psychológa fascinuje, ba prežívam často závisť, ako veľkí spisovatelia vedia stvárniť psychologické fenomény ako žiarlivosť, lásku a nenávisť, hlboko zakorenenú agresivitu v nás.

Momentálne s manželkou píšeme knihu o narcizme. Preto v posledných týždňoch čítame rad klasík, ktoré vyjadrujú archetyp Narcisa od Dostojevského, Wilda, Manna, Hesseho, Slobodu, Kunderu...

Skryť Vypnúť reklamu

Vy sám čítate beletriu? Čítate ju ako psychológ? Teda ak čítate detektívku či zaľúbený román, skúmate aj psychologické motívy, analyzujete? Alebo máte radosť z príbehu či z nejakej tej dobrej vety?

Beletrie čítam veľa, dosť nevyberavým spôsobom, som „knihožrút“. Dovolenka a sviatky sú pre mňa spojené s komínom kníh určených na skonzumovanie. Sú medzi nimi „veľká literatúra“, detektívky a literatúra faktu. (Nečítam sci-fi a horory).

Čítanie je pre mňa najmä flow, dokážem sa ponoriť do deja a plynúť s ním. Po čase však často na prečítané zabúdam. Aj minule ma zahanbili v knižnici: „Neprekáža vám, že ste túto detektívku mali požičanú pred pol rokom?“ Občas si však pri čítaní uvedomím, akú úžasnú literatúru mám v ruke.

To som zažíval nedávno pri Kunderovom Sviatku bezvýznamnosti, momentálne si užívam Rushdieho Quijota (aj keď sa miestami strácam v ohňostroji jeho nápadov a voľných asociácií). Vidím obrovský nástup kvalitnej ženskej literatúry. Nielen Woolfová, ale i Allendeová, Lispector, Ferrante. Myslím, že onedlho úplne ovládnu literárny svet. Píšu o ženách a čítajú najmä ženy.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  2. Študuj aj popri zamestnaní! Moderná vysoká škola!
  3. Geis pomáha zvládať komplikácie v cezhraničnej preprave
  4. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte
  5. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  6. Slováci radi investujú do realít. Fondy im to umožňujú
  7. Prenosná 230V zásuvka Nexus Escape
  8. Know-how študenta: Zažiť, získať prax a spoznať svet
  9. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  10. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  1. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  2. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  3. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  4. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  6. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  7. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  8. Moruša – Málo známa a predsa účinná
  9. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  10. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 18 479
  2. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 10 534
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 8 475
  4. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 708
  5. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 390
  6. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 112
  7. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 5 965
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 654
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 037
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 4 539
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Psychológia človeka

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Kultúrne dialógy
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podpredseda strany Smer Robert Kaliňák

Bývalý policajný prezident je obvinený zo založenia zločineckej skupiny.

1 h

O čom je debata o ruskej vakcíne.

15m
Peter Schutz

Odsunutie ľudí nad 65 rokov ku koncu hovorí, že očkovanie úmrtia nezníži.

5 h

Neprehliadnite tiež

Speváčka Sia natočila svoj prvý film.

Soundtrack k filmu Music ostal priemerným.

9 h
Z nakrúcania filmu Slovo v Banskej Štiavnici

Nakrúcali česko-slovenský film Slovo.

9 h
Woody Allen. V popredí Emma Stone, ktorá hrala v jeho filme Irrational Man.

Dcéra ho obvinila zo zneužitia, lebo ju vraj mama donútila.

10 h

Komediálne programy a známe seriály sú konfrontované pandémiou.

11 h