Udalosti roku 2020 ľudstvu nepríjemne pripomenuli, že nikdy nie je ďaleko k tomu, aby sa nejaká dystopia stala skutočnosťou. Dystopické romány a filmy sa vyznačujú značnou pompéznosťou: strašidelné vízie striedajú monumentálne apokalyptické výjavy.
Dielo zasadené do neďalekej a pochmúrnej budúcnosti sa však dá vytvoriť aj bez krikľavých a bombastických rekvizít, minimálnymi prostriedkami. Dôkazom toho sú najnovšie prózy dvoch amerických spisovateľov Dona DeLilla a Rumaana Alama.

Obe prózy – román Dona DeLilla The Silence (Ticho) a triler Rumaana Alama Leave the World Behind (Zabudnite na svet) – vyšli takmer súčasne: Zabudnite na svet šiesteho a Ticho dvadsiateho októbra 2020, pričom obe boli napísané pred prepuknutím celosvetovej paniky z nového vírusu.
DeLillo svoje útlučké, ani nie stopätnásťstranové dielo dopísal v marci tohto roku, v čase, keď úrady – pre pandémiu – uvalili na New York, v ktorom spisovateľ žije, lockdown a vo svete sa rozpútalo pandemónium chaotických a často fatálnych opatrení.
DeLillo sa však nezaoberá pandémiou, ale svetom, ktorý sa z nej už spamätal, no v roku 2022 ho zasiahla ďalšia katastrofa: výpadok prúdu a tým aj zrútenie všetkých možných sietí.
Próza, ktorá má rozsah väčšej poviedky (no zas oplýva bohatstvom nevypovedaných hĺbok románu), pôsobí takmer ako divadelná hra: väčšina deja, okrem úvodnej, lietadlovej scény a jednej krátkej uličnej scény, sa odohráva v byte na Manhattane.