Vyše päťstostranová kniha Fantázia 2020 s 25 poviedkami žánru fantasy, sci-fi a horor od známych a menej známych autorov rôzneho veku uzrela svetlo sveta len nedávno.
Na prvý pohľad zaujme rezkou anotáciou na zadnej strane obálky, ktorá odľahčuje zdĺhavé predstavovanie zborníka z minulosti a patrí medzi zmeny k lepšiemu. Obálka je vecou vkusu. S tým mojím sa minula. Výrazná zelená farba však v policiach kníhkupectiev tak ľahko nezanikne.
Hvoreckého čierne zrkadlo Čítajte V Martinus Cena Fantázie 2020 zvíťazila poviedka Martina Benkoviča Na vlastnej koži. Jej názov je doslovným vyjadrením obsahu, keďže hrdina v nej zažíva presne to, čo v online priestore prial druhým.
Nepopierateľne spoločensko-politicky aktuálny, no prvoplánový námet so záverom v štýle deus ex machina sa však čitateľom finálových poviedok páčil najviac, a preto si odniesol okrem najvyššej finančnej výhry aj sošku a podelil sa dokonca aj o Cenu poroty.
Rovnako ako vo Fantázii 2019 otvára knihu text od autorky pochádzajúcej z rodného mesta organizátora Ivana Aľakšu, zo Šale. Poviedka Barbary Zmuškovej celkom funguje, číta sa rýchlo a správne brnká na young adult nôtu. Ako úvodný vypaľovák nepôsobí.
(zdroj: Foto - Archív SME)Je to zručne napísaný text, ktorý spomedzi priemerných prihlásených poviedok dozaista zasvietil, ale medzi tými nadpriemernými, aj z historického hľadiska, v konfrontácii s predošlými ročníkmi súťaže, ničím nevyčnieva. Zostáva po ňom pachuť kázne pre dospievajúcich o škodlivosti závislosti od technológií, ktorá si to šinie viac úvahami ako príbehom samotným. Neurazí, ani nenadchne, a prečo zborník uvádza, sa domýšľa ťažko.
Keby víťazný text v kategórii najlepšej sci-fi poviedky Chyba 503 tak nežmýkal emócie a nemal taký očakávateľný a patetický záver, mohla to byť jedna z najlepších poviedok v zborníku. Ale aj tak je vysoko čítavá, a ak by sa autor v medailóniku za poviedkou sám nepriznal k tomu, že je nepíšuci amatér, pokojne by sme ju mohli prisúdiť píšucemu profesionálovi.
Z hororu do sci-fi a späť
Mesačná sonáta Veroniky Sebechlebskej v úvode evokuje román Krajina krásnych ľudí Martina Kasardu, ktorý vyšiel koncom minulého roka a dystopicky sa krúti okolo témy ceny zdravia a budovania dokonalej spoločnosti. Až po opustení tejto kamufláže sa však rozbieha tá skutočná zábava a príbeh.
