Leïla Slimani, francúzska spisovateľka pôvodom z Maroka, sa už slovenským čitateľom predstavila románmi Adéle a predovšetkým Uspávanka, za ktorý získala v roku 2016 prestížnu francúzsku Goncourtovu cenu.
Narodila sa v marockom Rabate, kde vyrastala vo francúzskom prostredí, a keď mala sedemnásť, odišla študovať do Paríža. Vojna, vojna, vojna je prvý diel z plánovanej trilógie Krajina iných, v ktorej sa vracia do minulosti vlastnej rodiny.
Dva doživotné tresty za vraždu stalkera Čítajte Mladučká Mathilde sa v roku 1944 v rodnom Alsasku zoznámi s marockým vojakom francúzskej armády Aminom, vydá sa za neho a spolu odídu žiť do Maroka.
Román je síce autobiografický len čiastočne, ale predobrazom Mathildy je Slimaniovej stará mama, ktorá sa tiež narodila v Alsasku, kde v roku 1944 stretla svojho budúceho manžela, marockého dôstojníka. Po vojne s ním odišla žiť do Maroka, do Meknesu, rovnako ako románová Mathilde so svojím Aminom.
Príchod do Maroka
Mathilde to zo začiatku vníma ako svoje víťazstvo: podarilo sa jej dostať preč z dediny, od prísnej sestry, aj od susedov sedliakov, často podnapitých bielych Francúzov, ktorí si pod slovom Afrika predstavujú akurát tak ženy s odhaleným poprsím a mužov v bedrových rúškach: prosto krajinu, o ktorej takmer nič nevedia, ale pritom majú pocit, že by tam boli civilizovanými pánmi. Ostatne tí bieli Francúzi, ktorí v Maroku sú, majú často rovnaký pocit, ako Mathilde rýchlo zistí.
Pre Mathilde je ale aj tak počas prvých mesiacov v Maroku všetko tak veľmi iné než to, čo dovtedy poznala, celá krajina ju prekvapuje. Slnko, jazyk, čulý ruch mediny prísne oddelenej od európskej časti mesta.
