Herca RICHARDA AUTNERA vždy zaujímalo, prečo sa zrodil práve do konkrétnej fyzickej podoby, so všetkými problémami a radosťami, ktoré v živote má. Často sa zamýšľa nad tým, ako žiť tak, aby to malo zmysel.
Odpovede na svoje otázky hľadá v hudbe. Okrem herectva sa prezentuje aj ako schopný skladateľ, textár a spevák.
V rozhovore pre SME hovorí o svojom debutovom albume aj o seriáli Slovania, v ktorom si zahral jednu z hlavných postáv. Ponúkne podľa neho úplne inú kvalitu, na akú sú diváci v televízii zvyknutí.
Kedy ste si našli cestu k hudbe?
Raz na Vianoce, keď som ešte žil s rodičmi, som dostal malý klavír, zapojil som si ho do počítača a vždy, keď na mňa prišli smútky a depky, sadol som si k nemu a začal som skladať. Odvtedy si po večeroch hrávam, skúšam si akordy, ako spolu tóny znejú, prirástlo mi to k srdcu. Teraz je to môj najväčší filter.
Vraj sa považujete za izbového muzikanta, ktorý najradšej tvorí do šuflíka. Čo rozhodlo, že ste nakoniec svoje piesne poukladali aj do albumu?
Rozhodol o tom vesmír. Doslova. Ja som presvedčený o tom, že som, a stále budem, izbový muzikant. Raz som pár piesní svojpomocne nahral a zavesil na youtube. S tým, že dozrel čas, aby som ich dal von. Minulý rok sa nám ozvalo vydavateľstvo Slnko records, že by nás chceli vydať.
Hovoríte v množnom čísle. Kto je okrem vás ešte za tým?
Vydavateľstvo sa mi ozvalo prvého apríla a len deň predtým som so svojim kamarátom Marekom Žilincom založil kapelu. Pôvodne mal ísť album von pod menom kapely, mala sa volať Merkaba. Ale nakoniec sme sa rozhodli, že ho vydáme len pod mojím menom.

Vyšiel by aj skôr, nebyť pandémie?
Nebyť korony, asi by ani nevznikol. Na albume malo byť jedenásť piesní, je ich tam nakoniec len deväť. Polovicu z nich som napísal a dokončil práve počas korony, keďže som bol nútený ostať doma. Chalani z kapely mali zrazu čas na skúšanie a nahrávanie, album vznikol za pol roka, čo je v podstate veľmi krátky čas, za ktorý sa to všetko stihlo dať dokopy.
Debutový album ste nazvali Odpovede. Aké odpovede v ňom hľadáte?
Rôzne. Najdôležitejšou otázkou, ktorú kladiem sám sebe, je otázka existencie. Ako žiť život, aby mal zmysel. Snažím sa analyzovať, prečo sa utiekame k násiliu, kladiem tam viacero otázok.
Čo sa dá robiť s tým, keď ľudia hľadajú odpovede v násilí? Prišli ste na to?