BRATISLAVA. Chick Corea počul Milesa Davisa prvýkrát hrať v roku 1947. Mal vtedy len šesť rokov. Odvtedy dychtivo hltal jeho hudbu, poznal naspamäť všetky jeho sólové nahrávky.
Prešlo vyše dvadsať rokov a aj z neho už rástol sľubný hudobník. Mal za sebou pár klasických džezových nahrávok a v hudobnom svete sa o ňom pomaly začalo rozprávať ako o klaviristovi s neporovnateľnými schopnosťami.

Keď zo skupiny Milesa Davisa odchádzal na svadobnú cestu klavirista Herbie Hancock, zavolal Coreovi, či by ho nahradil, kým sa vráti.
Nahradiť hráča v kapele najväčšej džezovej hviezdy sveta? Pochopiteľne, že dostal strach. Chcel sa poriadne pripraviť, chcel vedieť, kedy budú skúšať, a preto zavolal rovno Davisovi.
Miles Davis mu v telefóne povedal, že žiadna skúška nebude.
"Len hraj, čo počuješ, povedal. A tak som to urobil a neprestal som v tom," spomínal Corea.
Na legendárneho džezového trubkára urobil taký silný dojem, že sa Hancock po návrate zo svadobnej cesty ocitol bez práce. Pre Chicka Coreu nastalo veľké obdobie hudobného rastu, vďaka ktorému prilákal ďalšie skvelé príležitosti robiť vlastnú hudbu.
Jeho ruky si žili vlastným životom
Odvtedy prešlo vyše päťdesiat rokov a je dosť možné, že žiadny džezový hudobník nikdy nekomponoval a nehral s väčším počtom špičkových kapiel ako on.