BRATISLAVA. Alice Cooper si živo pamätá moment, keď spolu s kapelou konečne našiel zvuk, ktorý z nich mal spraviť boháčov a notoricky známych hudobníkov.
Vždy zvykli hrávať dlhé komplikované piesne. Zjednodušte ju, prispôsobte ju aj pre tých menej náročných, poradil im producent Bob Ezrin so skladbou I’m Eighteen.
Dal som si tequilu, priznal Springsteen policajtom. Jeep rýchlo stiahol novú reklamu Čítajte „Nakoniec, až keď sme ju okresali dostatočne, stala sa hitom,“ spomínal v rozhovore pre Independent americký rockový spevák Alice Cooper.
Zobúdzali sa sedemdesiate roky a z jeho kapely sa stávala senzácia. Nikto predtým nekombinoval počas svojich teatrálnych šou toľko vecí – mlátiace gitary, plazivý škrekot, hady, elektrické kreslá, gilotíny.
Nechýbala ani falošná krv na nohavičkách, ktoré si Alice Cooper naťahoval cez svoje kožené nohavice.
Písali hudbu a texty, ktoré mali ľudí šokovať. Po päťdesiatich rokoch na scéne však cíti, že svet sa zmenil.
Vracia sa tam, kde zažil slávu
Alice Cooper vždy veril, že text piesne by mal byť zároveň scenárom šou. Ak svoj album nazval Welcome to My Nightmare (Vitajte v mojej nočnej more), musel pre fanúšikov rovnakú hrôzu navodiť aj na koncerte.
Rodiskom nahnevaného a agresívneho hard rocku sa stal Detroit. Kapela sa tam v roku 1970 presťahovala z Los Angeles. Odišli odtiaľ, lebo sa tam cítili ako vyvrheli.
