„Najlepší skutočný špionážny príbeh, aký som kedy čítal,“ povedal o románe Bena Macintyrea Špión a zradca (Ikar 2021) špičkový autor špionážnych románov John Le Carré – a to je poklona z tých najcennejších.
Pritom Macintyre už mal v tom čase na svojom konte prinajmenej tri skvelé knihy zo zákulisia tajnýc
Špionáž od boja pri Masade po fake news pri amerických voľbách Čítajte h služieb (vydané v českom jazyku) – Dvojitý agent, Operace Double Cross či Špion mezi přáteli (slovenskí vydavatelia pri tomto žánri ťahajú za kratší koniec povrazu, knihy Daniela Silvu o izraelskom agentovi Gabrielovi Allonovi sú síce napínavo napísané, reagujú na najnovší politický vývoj vo svetových ohniskách, avšak do levelu LeCarrého či Macintyrea Danielovi Silvovi niečo predsa len chýba).
Prerod špióna
Podtitul knihy Najpútavejší špionážny príbeh z obdobia studenej vojny ani veľmi nepreháňa – príbeh Olega Gordievského, ktorý prebehol od KGB k britskej tajnej službe, je prinajmenej porovnateľný s príbehom Kima Philbyho, jedného z najznámejších sovietskych špiónov, ktorému sa podarilo dostať až do čela britskej kontrarozviedky, ak ho však v niečom Gordievského príbeh azda prevyšuje, tak svojím útekom zo ZSSR v kufri auta – cez Fínsko a Nórsko až do Londýna.
Čo bol famózny výkon, ktorému ani v MI6 veľmi neverili, že by sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia mohol podariť.
Už spomínaná kniha Špion mezi přáteli je príbehom Kima Philbyho a svetoznámej cambridgeskej päťky, pracujúcej počas studenej vojny v prospech Sovietov. Umelecky ju stvárnil Le Carré v knihe Jeden musí z kola ven – a kto chce nahliadnuť do mechanizmov tajnej služby a psychiky jej zamestnancov, je na tom najsprávnejšom mieste v knižnici.
(zdroj: Foto - Archív SME)Vráťme sa však ku Gordievskému – dôstojník sovietskej rozviedky, pochádzajúci z kágebáckej rodiny (otec a starší brat) mal naštartované na sľubnú kariéru v sovietskej rozviedke, po pôsobení v Kodani sa neskôr dostal dokonca do čela londýnskej rezidentúry.
Na jeho postupný rozchod so sovietskym režimom a jeho tajnou službou však vplývalo viacero aktov – bol svedkom výstavby Berlínskeho múru a aj fanúšikom Pražskej jari, s ktorou spájal demokratizačné zmeny v sovietskej spoločnosti, v čom si veľmi rozumel s českým spravodajcom Stanislavom Kaplanom.
Vojenský zásah v auguste 1968 ho veľmi znechutil a k rozhodnutiu pracovať pre západnú službu ho podporila aj Kaplanova emigrácia do Británie po potlačení pokusu o socializmus „s ľudskou tvárou“.
Špión a veľmoci
Literatúra non fiction na základe skutočných udalostí má svoje úskalia – ťažko prekvapíte čitateľa nečakanou pointou, on vie veľmi dobre, že Gordievskij prebehol nielen k nepriateľskej službe, ale dokonca aj zo Sovietskeho zväzu, a to napriek podozrievaniu vedením rozviedky, ale aj ustavičnému sledovaniu.
