Článok pokračuje pod video reklamou
Pri písaní Slovanov vychádzali z našich rozprávok, legiend, povestí a piesní. Tých, ktoré sú nám všetkým blízke už od detstva.
Chceli vytvoriť príbeh, v ktorom divák môže hľadať rozprávkové motívy a tešiť sa z toho, že ich tam nachádza. Chceli stvoriť lyrický, fantazijný svet, ktorému by domáci divák rozumel a história je len kulisou, ktorá ho dotvára.
Scenáristi seriálu Slovania VERONIKA A JOZEF KOLEJÁKOVCI v rozhovore pre denník SME hovoria o tom, po akých starých rituáloch siahli, akých bohov starí Slovania vyznávali a prečo seriál hovorí o takej ďalekej minulosti.
Slovanov začne TV Joj vysielať od 10. marca.
O Slovanoch sa ako o veľkom projekte hovorí už veľmi dlho, prvé správy sa v médiách objavili niekoľko rokov dozadu. Pôvodne mal byť seriál uvedený už vlani, napokon bude premiéra až teraz v marci. Aké sú pocity tvorcov krátko predtým, ako svoje dielo vypustia do sveta? Oplatilo sa čakať?
Veronika: Je to naozaj neobvykle dlho. Od samotného nápadu ubehlo už päť rokov. Máme navyše doma pred očami aj veľmi jasnú časomieru, našu dcérku, ktorá sa narodila v tom čase, keď sme spisovali základný námet. Podľa nej, už nohatej-rukatej, je veľmi dobre vidieť, ako to ubehlo.
Súvisiaci článok Nová ukážka zo seriálu Slovania vyzerá viac než sľubne. Pozrite si video Čítajte Pozreli sme si všetkých dvanásť častí Slovanov a mám z nich naozaj dobrý pocit, výsledok sa mi veľmi páči, myslím si, že seriál má vynikajúcu atmosféru. Najviac sme, pochopiteľne, zvedaví na prijatie u divákov.
Čím je projekt väčší a prezentovaný ako náročnejší, tým rastú aj divácke očakávania. A tie sú pri Slovanoch, predpokladám, nastavené dosť vysoko.
Jozef: Medzitým už pracujeme na nových projektoch, takže pre nás je to v podstate už dávno ukončené. Ale je to príjemný pocit.
Uvedomujem si, že ide o niečo, čo v našich podmienkach nie je dopriate každému scenáristovi – môcť robiť takýto seriál, v tomto žánri a s takýmto rozpočtom.
Áno, o Slovanoch sa hovorí, že sú najdrahším slovenským seriálom a zároveň im vopred prischli aj nálepky slovenská Hra o tróny či Vikingovia a podobne. Samozrejme, že potom divákom rastú očakávania. Nie je to na škodu?
Veronika: My sme oba spomínané seriály videli a ja rozumiem aj tomu, že porovnávanie je v mnohom na mieste. Isté príbuznosti sa asi nebudú dať poprieť, ale z hľadiska výroby sa rozprávame o úplne inak náročnej realizácii. Aj keby šlo o úplne najdrahší slovenský seriál, tak jeho rozpočet je len zlomok zmieňovaných seriálov.
Veronika a Jozef Kolejákovci
- Veronika Kolejáková vyštudovala klinickú a poradenskú psychológiu a divadelnú dramaturgiu.
- Popri psychoterapeutickej praxi sa venuje autorskej činnosti v televízii a prekladom odbornej literatúry a drámy.
- Prednáša psychológiu na Filmovej a divadelnej fakulte VŠMU.
- Časopisecky publikuje poéziu a je víťazkou súťaže Básne 2016.
- Jozef Koleják (1977) vyštudoval divadelnú dramaturgiu a réžiu na VŠMU, kde prednáša dejiny divadelnej réžie.
- Pracoval ako dramaturg zábavných žánrov v Slovenskom rozhlase a reklamný textár.
- V súčasnosti pôsobí ako televízny a filmový scenárista.
- Pravidelne píše o jedle a dejinách stolovania do časopisu .týždeň.
- O histórii plodín a surovín mu vyšla kniha s názvom Toto nie je kuchárska kniha (Slovart).
- Scenáristicky sa podieľali na seriáloch Búrlivé víno, Divoké kone, ZOO, Sekerovci, Ordinácia v ružovej záhrade či Ministri.
Sme radi, že sa do výslednej podoby dostali aj špeciálne efekty a že sme vďaka náročnej postprodukcii mohli priniesť do deja aj fantazijné prvky. Sme pripravení aj na negatívne porovnávanie. Ale myslím, že nikto nikdy nesľúbil, že sa Slovania majú rovnať náročným zahraničným seriálom.
Jozef: Treba myslieť aj na to, že seriál je určený predovšetkým divákom komerčných televízií na Slovensku. Len istá časť z nich sleduje produkciu veľkých streamovacích služieb. Našim cieľom je priviesť k fantastickému žánru aj diváka, ktorý doteraz jeho fanúšikom nebol.
Ako?
Jozef: Šli sme cestou istej rozprávkovosti. Využili sme to, čo sa vzťahuje k našej bežnej kultúrnej skúsenosti. Pracovali sme s tým, čo každý pozná už od detstva – porekadlá, rozprávky, ľudové zvyky a podobne. Z toho sme namiešali prvé ingrediencie.
Potom sme vytvorili príbeh, a ten sme vsadili do historického obdobia, ktoré – poviem to na rovinu – pre nás scenáristov bolo najvýhodnejšie, pretože o 7. storočí je veľmi málo záznamov.
Veronika: To znamená, že sa len ťažko dá hovoriť o dôslednej historickej rekonštrukcii, ako by bolo možné v prípade iného obdobia, o ktorom máme oveľa viac dochovaných písomných prameňov.
Jozef: Aj pri seriáloch, ktoré narábajú s dobre zmapovanými historickými udalosťami, možno hovoriť o nejakej historickej presnosti len veľmi opatrne. To totiž primárne ani nie je ich cieľom.
Cieľom je vyrozprávať príbeh, ktorý sa nejakým spôsobom dotýka nás – súčasníkov – prostredníctvom atraktívneho prostredia a dramatických situácií zviazanými s historickou dobou. Vyžadovať striktnú historickú presnosť v rámci dramatického žánru je nonsens.
Možno by to, ako to v skutočnosti bolo naozaj, dnešnému divákovi ani nestačilo. Nebolo by to dostatočne zaujímavé.
Jozef: To, ako to v skutočnosti bolo, často do úplných detailov nevedia ani samotní historici. Veľa sme konzultovali s archeológmi, historikmi a napríklad čo sa týka staroslovanského náboženstva nám dali úplne voľnú ruku.
