Socializácia prináša dieťaťu mnoho pozitív, ako aj rôzne situácie a výzvy, s ktorými sa musí popasovať. V detskom kolektíve zisťuje, že jeho vnímanie sveta nie je vždy rovnaké ako u jeho kamarátov a odlišnosť sa vynára aj pri lepšom spoznávaní pováh a silných stránok rovesníkov.

Do formujúcej sa detskej mysle sa ľahko vkradnú pochybnosti o sebe samom, nespokojnosť so sebou, alebo porovnávanie sa s ostatnými. Zabýva sa v nej túžba byť niekým iným, či aspoň sa vylepšiť o vytúžené schopnosti, dosiahnuť vysnívaný výsledok.
Pomôcť dieťaťu uvedomiť si, že je jedinečné také, aké je, a nadobudnúť zdravé sebavedomie môžu hrdinovia detských kníh, napríklad žaba, korytnačka alebo slon.
Nechcem byť žabou
Malý žabiak, hlavný hrdina knihy Nechcem byť žabou, oslovuje čitateľov ešte pred ich príchodom do žabieho sveta. Položí im zaujímavú otázku. „Ak by ste mohli byť akýmkoľvek zvieratkom na zemi, akým by ste chceli byť? Pravdepodobne NIE žabou, však? No vidíte.“

Recenzentka predpokladá, že odpovede čitateľov sú rozmanité, ale tiež, že žabka má v podstate pravdu. Väčšina z nás by si vybrala iné zvieratko. Slizký hrdina je skalopevne presvedčený, že žabou byť určite nechce. Voľba alternatívy však už taká jednoznačná nie je.
Nespokojný muchožrút odtrhol zrak od knihy s názvom Mačky (autor neznámy) s mačkou na obálke a oznámil ockovi, že chce byť mačičkou. Ockova odpoveď, nemôžeš byť mačičkou, vyvolala logickú otázku prečo nie? Strohá odpoveď, pretože si žabkou, nedosiahla koniec debaty.
Byť žabkou je príliš mokré a to sa jej nepáči. Nemožnosť zmeniť sa neviedla k zmiereniu sa s realitou. Namiesto toho viedla k voľbe iného zvieratka. Chcem byť zajkom, rozhodla sa žabka. Trpezlivý rodič pokračoval v snahe zmeniť názor malého nespokojenca, tvrdohlavý potomok sníval o príslušnosti k inému druhu a poukazoval na žabie nedostatky.