Deti by nemali trpieť, povzdychneme si, keď sa dozvieme o chorých deťoch. Ľútosť im však neprináša žiadny úžitok. Ony totiž disponujú dávkou statočnosti a nezlomnosti, ktorá sa u dospelých často nevyskytuje. Chcú žiť plnohodnotný život.

Komunikovať, byť rešpektovanými a užitočnými členmi spoločnosti. Niektoré sa narodili predčasne, ale nepriaznivá realita neumožňuje čakať, odkladať úsilie o ich lepší život. To najmenej, čo pre ne môžeme urobiť, je venovať im pozornosť a pokúsiť sa porozumieť. Napríklad predčasniatku Rudkovi.

Rudko zavítal na svet o dva mesiace skôr a časom sa začalo prejavovať jeho zaostávanie za rovesníkmi. Narušená komunikačná schopnosť zasahuje do Rudkovho každodenného života. U cudzích ľudí nie je bežná rovnaká miera ochoty porozumieť, trpezlivosti a rešpektu ako u jeho rodičov.
Rudkovým slovám nerozumejú a u detí sa nestretáva s nadšením ani jeho nemotornosť a pomalšie tempo. Našťastie sa občas vyskytne príležitosť ukázať, že aj on je výnimočný a prínosný pre kolektív...
Dva príbehy zo života Rudka čitateľom umožňujú lepšie spoznať dieťa, ktoré reprezentuje deti žijúce medzi nami. Deti s rôznymi, viac či menej viditeľnými formami znevýhodnenia.
Autorky ponúkajú jedinečnú možnosť sa pri takom dieťati pristaviť, byť chvíľku súčasťou jeho sveta, vidieť jeho rozmanité farby a zákutia. Kniha má potenciál zviditeľniť často málo viditeľné, prehlbovať porozumenie a ústretovosť.
Recenzentku ako knihovníčku nadchlo, koľko knižných tipov pre deti sa autorke podarilo vďaka Rudkovej knižnej vášni nenápadne zakomponovať do príbehov. Sčítané deti v knihe nachádzajú starých známych hrdinov, menej sčítaní čitatelia zase veľa skvelých knižných tipov na čítanie.
Čo to vlastne vidíme?
Občas sa nemožno spoliehať ani na vlastné oči. Za asistencie fantázie prípadne strachu nám prezentujú skreslenú realitu či priamo klam. Zábavnou ukážkou možného zlyhania vlastných očí je kniha Kdeže je drak?

Strach občas skrsne aj vo vážených hlavách, napríklad v hlave kráľa. Kráľ tvrdí, že videl draka v podhradí a neodváži sa ísť spať, kým ho rytieri nenájdu. Vyzbrojení muži síce nemali žiadne dračie znalosti, ale kráľ ich zásobil balíčkom informácií, ktoré im ho majú pomôcť nájsť.
Dračie ostne najlepšie uvidíme zboku, vravia a zrazu sa pred nimi v tme rysujú dračie ostne! Pri bližšom skúmaní sa ukázalo, že pomyselným drakom boli zajace spiace na hromade mrkiev. Drak sa pred očami snaživých nešťastníkov (ne)zjavil ešte niekoľkokrát a prekvapivá realita privolala lákavú myšlienku.