Neskrývaná láska odhaľuje komplikované vzťahy ľudí z queer komunity, napriek tomu v sebe nesie pozitívny odkaz.
Séria fotografií Balifornia o skejterskej subkultúre vyniesla pred piatimi rokmi Dorote Holubovej úspech v prestížnych súťažiach aj možnosť získavať skúsenosti za hranicami.
Mladá fotografka vo svojej voľnej tvorbe rieši najmä témy, ktoré upozorňujú na problémy v spoločnosti, akými je postavenie LGBT ľudí alebo násilie páchané na ženách.
Vaša nová autorská séria Neskrývaná láska sa venuje LGBT vzťahom. Nie je to po prvýkrát, čo ste si vybrali za objekt ľudí z queer komunity. Prečo práve oni?

Prekáža mi, že žijeme v 21. storočí a ľudia, ktorých poznám a sú mojimi priateľmi, sa nemôžu na ulici držať za ruky, aj keď sa ľúbia. To sa mi zdá nemysliteľné. Neskrývaná láska však nie je len o partnerských vzťahoch, ale o láske ako takej.
Fotky zobrazujú aj vzťahy gayov a lesieb so súrodencami, s rodinou či s deťmi. Niekto sa odfotil sám, pretože nemá vo svojom okolí ľudí, ktorí by akceptovali jeho orientáciu, alebo má partnera či partnerku, ktorí nemajú „coming out“.
Cieľom bolo ukázať, že títo ľudia, na ktorých sa mnohí ešte stále pozerajú cez prsty, žijú obyčajné životy a veľa z nich má krásne trvácne vzťahy, ktoré by im mohli heterosexuálne páry závidieť.
Sú homosexuálne vzťahy na Slovensku ešte stále kontroverznou témou?
Ja to za kontroverznú tému nepovažujem, ale veľa ľudí stále áno. Tušila som, že to majú gayovia a lesby v našej konzervatívnej spoločnosti ťažké, ale až vďaka rozhovorom, ktoré vznikali pri fotení, som pochopila, ako veľmi.
Ku každej fotke vznikol krátky text – citát z rozhovoru, ktorý odhaľuje kúsok životného príbehu každého z portrétovaných ľudí. Prekvapilo ma, že veľkým problémom sú práve rodičia.

Mnohí z nich „coming out“ svojich detí niesli až tragicky, prestali sa s deťmi rozprávať, vyhodili ich z domu a vydedili. Neviem si predstaviť, aké to je vyrastať v milujúcej rodine, ktorá vás zo dňa na deň odpíše len preto, že vybočujete z priemeru, že nespĺňate niečie striktné predstavy o sexuálnej orientácii. Samozrejme, niektorí rodičia to prijali bez problémov a svoje deti podporili.
Na ulici sa mnohí za ruky nedržia práve pre strach z odsúdenia. Asi nebolo jednoduché nájsť adeptov a adeptky na fotografovanie, ktoré je určené verejnosti.
Je pravda, že so žiadnou témou som ešte nemala taký náročný začiatok. Prvé týždne sa nechcel fotiť nikto z oslovených. Chvíľku som aj rozmýšľala, či to neukončím. Podnietil ma kamarát, ktorého rodina jeho orientáciu niesla naozaj ťažko.