BRATISLAVA. Edvard Munch mal mimoriadne silný zážitok, keď vstal a namaľoval jedno z ikonických a kľúčových diel v histórii umenia: Výkrik.
"Prechádzal som sa po chodníku s dvoma kamarátmi. Slnko zapadalo, obloha sa zrazu zmenila na krvavočervenú. Zastavil som sa, vyčerpaný, a oprel sa o plot. Nad mestom a modročiernym fjordom bola krv a ohnivé jazyky.
Z Osla bude Paríž. Vďaka Munchovmu ikonickému obrazu Čítajte Moji kamaráti šli ďalej, ja som zastal, v úzkostnom záchveve. A cítil som, ako krajinou prenikol nekonečný výkrik."
Bol rok 1893 a tieto riadky potom dopísal na rám obrazu.
O pár rokov neskôr, keď bol Výkrik vystavený v Kodani, si dánsky kritik všimol, že na obraze, tentoraz priamo na maľbe, je ceruzkou dopísaných ešte niekoľko ďalších slov.
"Toto mohol namaľovať jedine blázon."
Až dnes Nóri vylúštili záhadu a zistili, kto je ich autorom. Je nepochopiteľné, že doteraz sme tomu venovali tak málo pozornosti, priznáva kurátorka Národnej galérie v Osle Mai Britt Guleng.
Čo videl v nemocnici, keď sa zrútil
Celé storočie sa kunsthistorici predbiehali, aby vyriešili záhadu, čo to vlastne Munch videl, keď Výkrik maľoval. Chceli rozlúsknuť najmä pozadie v divokých, sýtych farbách, energiou nabitú oblohu.
Mohol reagovať na výbuch sopky Krakatoa z roku 1883, bola jedna teória, na ničivú silu prírodu, alebo aj ničivú silu človeka.
Druhou teóriou bolo, že sa dal vtedy nad nórskymi fjordmi pozorovať vzácny meteorologický úkaz.
