NEW YORK, BRATISLAVA. A on ešte žil? Mohol by sa človek opýtať prekvapený. Áno, Lawrence Ferlinghetti, jeden z najväčších amerických básnikov, ešte žil, hoci krásna éra beatnikov bola už niekoľko desaťročí minulosťou.
Zomrel vo veku 101 rokov, o jeho úmrtí informoval denník Washington Post s odvolaním sa na jeho syna Lorenza. O mesiac by mal dokonca 102.
Lorenzo za príčinu označil ochorenie pľúc. Médiá však úmrtie nespájajú s pandémiou covidu-19.
Na oslavu vlastnej stovky neprišiel, aj keď mu ju obdivovatelia vystrojili. Usporiadali ju v kníhkupectve City Lights, ktoré v roku 1953 založil v San Franciscu.
Nech sa nikto neopovážil nezastaviť sa v nej, keď už sa do bájneho mesta dostal. Kto tam nevstúpil, v živote sa nenadýchol atmosféry, ktorá kedysi formovala, menila Ameriku.
Establišment? Nechajte si ho
„Bol som poslušný skaut, ktorý vyrastal na predmestí New Yorku. Bol som dôverčivý, lojálny, priateľský, slušný, milý, veselý, statočný, skromný, čistý, bohabojný,“ povedal o sebe pre Interview Magazine takmer pred desiatimi rokmi.
Lawrence Ferlinghetti
- Narodil sa 24. marca 1919 v New Yorku. Zomrel 22. februára v San Franciscu.
- Jeho otec zomrel tesne pred jeho narodenín, čoskoro sa stal úplnou sirotou a vyrastal v sirotinci.
- Slúžil v americkej armáde.
- Založil bájne vydavateľstvo a kníhkupectvo City Lights, pomohol na svet dielam beatnikov Allena Ginsberga aj Jacka Kerouaca.
- Medzi jeho diela patria: Lunapark v hlave, Štartujem zo San Francisca, Láska v dňoch vášní, Krajiny života, Krajiny umierania, Nekonečný život, Hlasná modlitba.
- Na jeho stovku mu vyšla kniha Malý chlapec.
Bol taký, kým prišla druhá svetová vojna a nemusel narukovať. Potom videl Nagasaki, krátko nato, ako mesto zlikvidovala atómová bomba. A z Lawrencea Ferlinghettiho bol razom niekto iný.
Navždy iný.
Cítil sa stratený, navždy stratený, v tradičnom vnímaní sveta nepoužiteľný, neprispôsobivý. A dobre, že sa tak stalo.
Táto skúsenosť v ňom len vypestovala citlivosť voči všetkým rebelantom a bojovníkom proti konzervativizmu.
Netrápte sa tým, že vás nikto nechce vydať a nenačúva vám, hovoril mladým umelcom, ja vás budem vydávať.
City Lights bolo aj vydavateľstvo, vďaka ktorému dnes svet pozná Allena Ginsberga a Jacka Kerouca.
Príbehy mladého homosexuála? Dobre, pošli mi ich, hovoril Ginsbergovi, keď mu spomenul, že napísal Vytie. Niečo také poburujúce, niečo také útočné proti starým dobrým mravom Spojené štáty dovtedy nezažili, ale Ferlinghetti, ten vedel, že je čas prísť presne s niečím takým.
Polícia ho síce zatkla a za vydávanie poburujúcej literatúry bol aj súdený, ale mediálny záujem hral v jeho prospech. Oslobodili ho a beatnikom už nestálo nič v ceste.
Rešpektovať establišment? Na to si nájdite niekoho iného. Mladá americká literatúra rebelovala – a nedalo sa jej odolať.
Len mŕtvi sa neangažujú
Kým neprišli beatnici, americká poézia bola v zásade veľmi akademická. Oni ju vytiahli na ulicu, sprevádzal ju džez. Sám Ferlinghetti bol spomedzi nich možno najpokojnejší – napokon, bol aj ženatý. Ani jemu však nebol cudzí alkohol, drogy a najmä nebojácnosť.
V živote by sám seba nescenzuroval zo strachu, že sa mu niečo môže stať.
Denník New York Times ho nedávno vyhlásil za „jedného z najobľúbenejších básnikov moderného veku“, napísal vyše 30 kníh. Preslávila ho hneď tá prvá, zbierka Lunapark v hlave (1958).
Možno nedokázal k svojej tvorbe pritiahnuť milióny čitateľov, ale vďaka nemu ľudia poéziu objavovali – hoci to boli diela niekoho iného. Mnohým pomohol poézii rozumieť. Pretože ju vrátil na zem a medzi tie najbežnejšie problémy.
Písal aj romány a divadelné hry, venoval sa kritike umenia. Hovoril plynulo po taliansky a francúzsky a prekladal do angličtiny poéziu. Zaujímal sa o budhizmus a v 80. rokoch dvadsiateho storočia sa venoval najmä politicky angažovaným textom. A nielen textom.
Politika ho vtiahla celého, protestoval už proti vojne vo Vietname a neskôr aj proti vojne v Iraku. Zvykol hovoriť: „Len mŕtvi sa neangažujú.“
