S vydavateľstvom Slnko Records, ktoré vo februári oslávilo dvadsať rokov, to minulý rok vyzeralo napínavo. Teraz je však v ešte lepšom stave ako predtým, hovorí vydavateľka a hudobníčka JANA "SHINA" LOKŠENINCOVÁ, ktorá ho v roku 2001 zakladala.
Novej hudby sa jej ponúka toľko, že musí často odmietať aj fantastické kúsky.
V rozhovore pre SME hovorí o tom, ako sa za dvadsať rokov zmenil hudobný svet, aký paradox dnes zažíva mladá generácia hudobníkov, aj kedy chcela s vydávaním hudby skončiť a prečo to nakoniec neurobila.
Zdá sa, že umelecký svet sa od základov mení, najmä v oblasti hudby. Dá sa s tým vyrovnať?
Ja som celkom o. k. Po dvadsiatich rokoch intenzívneho koncertovania s kapelou mi, pravdupovediac, prišlo vhod, že existuje vonkajšia objektívna príčina, ktorá mi dovolí na chvíľku si vydýchnuť. Sami by sme si nedokázali spraviť rok voľna, obrátiť sa ku koreňom a venovať sa viac sebe.
A čo to znamená pre vydavateľstvo?
Nevedeli sme, ako dlho to bude trvať, tak sme sa hneď na jar vrhli na rôzne dotácie, granty a všetko, čo sa dalo. Veľká časť nosičov sa predáva na koncertoch a bolo jasné, že tie tak skoro nebudú. Začali sme vyvíjať nové nástroje financovania a začali sme nad tým rozmýšľať trošku ináč. Ako to budeme robiť, ak táto situácia pretrvá dlhšie? Pre nás bol uplynulý rok vlastne veľmi objavný, otvoril nám oči.
Prišli ste na nejaké riešenia, ako ďalej?
Richard Autner: Keď sa dvaja ľudia rozídu, myslia si, že je to koniec sveta. Pritom o nič nejde Čítajte Celý problém je v tom, že príjem z nosičov sa posledných štyri-päť rokov presúval na streamingové služby. Pre ľudí, ktorí hudbu počúvajú, je to fantastický nástroj. Majú za pár eur prístup k miliónom pesničiek z celej dostupnej histórie hudby. Lenže vytvoril sa model, ktorý je pre nás absolútne nevýhodný.
Nielen pre pár slovenských alternatívnych muzikantov, ale pre všetkých. Jediní víťazi sú veľké vydavateľstvá, ktoré majú starý katalóg – to, čo sa nahralo pred rokom 2000, celú modernú hudbu od 50. rokov. Tam sa zarábajú peniaze. Spôsob, akým sú prerozdelené, je pre nás veľmi nevýhodný. Vracia sa z toho veľmi málo.
Čo sa s tým dá robiť?
To by sme aj my radi vedeli. Je to fakt drsná situácia. Jediná šanca je, že ľudia, ktorí si kupovali nosiče a už si ich nekupujú, lebo už ani nemajú prístroje, na ktorých by si ich prehrali, začnú znovu hudbu finančne podporovať. Nechcem povedať, že inak prestane existovať, vznikať bude stále, ale je možné, že sa to vráti úplne do amatérskej úrovne. Hudobníci budú chodiť denne do práce a keď si zarobia niečo navyše, po víkendoch niečo nahrajú.
Prídu ešte mladí hudobníci, ktorí sa odvážia robiť hudbu na plný úväzok?
