Na Štedrý deň 24. decembra 2020 sme si (ne)pripomenuli sté jubileum Jiřího Hanzelku. Štrnásteho februára 2021 Miroslav Zikmund oslávil 102. narodeniny. Nech súčasné dni prinášajú akékoľvek nové problémy, Z+H sú pevnou súčasťou našich životov, našej kultúry i spoločnosti. Pripomeňme a uctime si ich slovami, ktoré nám Jiří Hanzelka v roku 1997 o Miroslavovi Zikmundovi a svojom živote na kolesách s ním povedal v rozsiahlom interview pri príležitosti päťdesiatich rokov od začiatku ich prvej cesty.
„Myslím si, že na mne ani na Mirkovi Zikmundovi nebolo v detstve nič mimoriadne. Túžba cestovať predsa tlie v každom normálnom chlapcovi. Túžba po dobrodružstve a po cestách je temer to isté. Každý chlapec sníva o tom, že sa pozrie medzi černochov, do Číny a všelikam inam.
A ak majú k cestovaniu blízko rodičia, ak sa živia na kolesách, je tá túžba ešte silnejšia. Môj otec bol pretekár, jazdil v Tatre, potom robil v Bratislave šoféra ministrovi poľnohospodárstva doktorovi Milanovi Hodžovi... Tak som sa vlastne aj ja dostal do Bratislavy.
Súvisiaci článok Daniel Kollár: Krajinu okolo seba dnes vnímame netrpezlivo Čítajte Samozrejme, že otec nás občas brával so sebou na preteky, a tak sa prirodzene, nenásilne, nenápadne stal pre mňa život na kolesách samozrejmosťou. Pre Mirka takisto. Jeho otec bol strojvodca rýchlikových lokomotív. Mali režijné lístky, a tak stále cestovali.
Cestovanie sme teda mali s Mirkom spoločné. Neskôr, ako sme rástli, sny o ceste okolo Európy na plachetnici, na bicykli, na koni, samozrejme, pomaly dostávali reálnejšiu podobu. Začala nás zaujímať ekonomika, dokonca sme sa obaja zapísali na vysokú obchodnú školu, začali sme byť trošku realistickejší a začali sme sa zaujímať o to, ako tú cestu uskutočniť.
Nielen zo stránky technickej a obsahovej, ale aj finančnej. S Mirkom sme sa pripravovali aj z profesionálnej stránky. Zo stránky zdrojov. Aby sme počas cesty pracovali. Tak, aby to niekoho zaujímalo, aby kupoval naše reportáže, filmy, fotografie... A, samozrejme, vykonávali sme aj ekonomickú prácu. Pomoc nášmu exportu.
Znie to ľahko, ale kým nazbierate objednávky za tri milióny dvestotisíc dolárov, ako sme urobili na prvej ceste, dá to riadnu fušku. To boli obchody, ktoré sa uzavreli a vyplatili.
