Cestovateľ Miroslav Zikmund zomrel vo veku 102 rokov. Prečítajte si archívny rozhovor s Jiřím Hanzelkom, ktorý v roku 1997 porozprával o Zikmundovi a svojom živote na kolesách s ním. Rozsiahle interview vzniklo pri príležitosti 50 rokov od začiatku ich prvej cesty.
„Myslím si, že na mne ani na Mirkovi Zikmundovi nebolo v detstve nič mimoriadne. Túžba cestovať predsa tlie v každom normálnom chlapcovi. Túžba po dobrodružstve a po cestách je temer to isté. Každý chlapec sníva o tom, že sa pozrie medzi černochov, do Číny a všelikam inam.
A ak majú k cestovaniu blízko rodičia, ak sa živia na kolesách, je tá túžba ešte silnejšia. Môj otec bol pretekár, jazdil v Tatre, potom robil v Bratislave šoféra ministrovi poľnohospodárstva doktorovi Milanovi Hodžovi... Tak som sa vlastne aj ja dostal do Bratislavy.
Daniel Kollár: Krajinu okolo seba dnes vnímame netrpezlivo Čítajte Samozrejme, že otec nás občas brával so sebou na preteky, a tak sa prirodzene, nenásilne, nenápadne stal pre mňa život na kolesách samozrejmosťou. Pre Mirka takisto. Jeho otec bol strojvodca rýchlikových lokomotív. Mali režijné lístky, a tak stále cestovali.
Cestovanie sme teda mali s Mirkom spoločné. Neskôr, ako sme rástli, sny o ceste okolo Európy na plachetnici, na bicykli, na koni, samozrejme, pomaly dostávali reálnejšiu podobu. Začala nás zaujímať ekonomika, dokonca sme sa obaja zapísali na vysokú obchodnú školu, začali sme byť trošku realistickejší a začali sme sa zaujímať o to, ako tú cestu uskutočniť.
Nielen zo stránky technickej a obsahovej, ale aj finančnej. S Mirkom sme sa pripravovali aj z profesionálnej stránky. Zo stránky zdrojov. Aby sme počas cesty pracovali. Tak, aby to niekoho zaujímalo, aby kupoval naše reportáže, filmy, fotografie... A, samozrejme, vykonávali sme aj ekonomickú prácu. Pomoc nášmu exportu.
