Nestretli sme sa osobne, pretože Tomáš Šalmon síce existuje, ale vo virtuálnej realite. Je to pseudonym človeka, ktorý už takmer desať rokov vedie stránku hoax.sk odhaľujúcu konšpirácie, kybernetický zločin a aj vážne trestné činy, ktoré sa na internete páchajú. Ale pokúša sa aj učiť nás, ako sa kultúrne správať na internete.
Keby nebolo covidu-19, internet by si ho musel vymyslieť. (Toto už zaváňa konšpiračnou teóriou o tom, že AI vymyslela skutočný vírus.) Lebo spôsobil nielen kopec ľudských tragédií, ale aj obrovskú zmenu správania sa publika. Stali sme sa kultúrnymi konzumentmi virtuálneho priestoru?
Ako verejnosť vníma príjmové nerovnosti na Slovensku Čítajte Áno, s tým súhlasím. Zmena správania prišla, a to nesmierne veľká. Presne pred rokom som si začal všímať spolu s koronavírusom nástup konšpirácií aj tam, kde bolo dovtedy ticho. Postupne po nich siahali aj politici sediaci v parlamente. Pandémia spôsobila uzatváranie prevádzok a ulíc.
Odrazu sa oveľa viac ľudí muselo presunúť na internet a na prácu z domu. Sme mnohí síce doma, no pozatváraní vo svojich izbách, pripojení na Wi-Fi a žijeme svoj život na sociálnych sieťach. Na internete trávime odrazu viac času, stíhame sledovať rôzne kanály, miesta, správy, youtuberov, populárnych jednotlivcov.
Medzi nimi aj mnoho takých, ktorí si právo vyjadrovať sa pletú s právom vyjadrovať sa ku konkrétnym témam. Sledujem, že koronavírus so sebou priniesol aj vlnu nenávisti a akýchsi nezmyselných bojov na sociálnych sieťach a v komentároch pod článkami.
V čom však vidíte tie najväčšie ohrozenia, ktoré spôsobuje naša dnešná závislosť od internetu?
Bez preháňania, ohrozený je každý človek, ktorý si pripojil internet do mobilu či zaviedol wi-fi. S pocitom, že ak si vedel zriadiť konto na facebooku a spustiť video na youtube, už všetko vie a nič ho nezaskočí.
Ľudia bez akýchkoľvek skúseností, žijúci pokojne aj niekoľko rokov na takejto úrovni, nemajú chuť počúvať rady a príbehy iných. Veď „im sa nemôže nič také stať“. Majú pocit, že neriskujú a že ľudí je priveľa, aby niečo zaskočilo práve ich. Sme príliš uponáhľaní a riešime seba.
Nepočítame s tým, že sa nám niečo môže stať. Ba čo je horšie, dospelý človek nepočíta s tým, že za dverami v detskej izbe práve nejaký šialenec vydiera ich dieťa o nahé fotografie a dieťa zo strachu fotí a posiela... alebo tá súťaž, ktorú tak horlivo mamička zdieľa, je vlastne podvodná súťaž, ktorej ako na podnose „vyžrebovaná výherkyňa“ odovzdá čísla z platobnej karty. Peniaze sa strácajú z účtov.
Naozaj veríme všetkému?
Každý týždeň, niekedy každý deň čítam neuveriteľné príbehy ľudí, ktorí zúfalo prosia o pomoc. Veľa obetí podvodníkov, ktorí ma prídu požiadať len o odpoveď na otázku, v akom veľkom probléme sú namočení, a čo bude nasledovať. Ponáhľame sa, všetko chceme rýchlo, hneď.
