BRATISLAVA. Bol september 1940. Ručičky hodín mali o päť minút opísať dokonalý priamy uhol a odbiť šiestu hodinu. Strechu knižnice v Bethnal Green, východnej časti Londýna, presne v tom čase rozmetala nemecká bomba.

Za zlomok sekundy sa z usporiadanej a dobre vybavenej knižnice stalo miesto plné trosiek.
Každý, kto bol v tom čase nablízku a útok prežil, utekal do bezpečia. Knihovník George Vale a jeho zástupca Stanley Snaith však nie.
Ponáhľali sa, aby cez dieru v streche natiahli plachtu a zachránili aspoň to, čo z knižnice zostalo.
Pustili sa do plánovania priekopníckeho sociálneho experimentu, ktorý zmenil život Londýnčanov počas druhej svetovej vojny.
Bomba zničila knihy, ale nie chuť čítať
Keď sa v roku 1922 knižnica otvárala, bola to ohromná sláva. Ľudia z tejto časti Londýna ešte nikdy predtým nemali vlastnú verejnú knižnicu.
Prvýkrát mali úplne voľný prístup k tisíckam kníh.
Len dva roky pred tým ešte budova slúžila ako útulok a blázinec, ktorý bol známy krutým zaobchádzaním. Postelí tam bolo toľko, že sa takmer dotýkali a niekedy na jednej spali aj traja pacienti naraz.