Zakutrané v posteli pod perinou, popíjajúc rebarborový čaj, dcéra poznamená, keby ma tak videl niekto z mojich spolužiakov, o pol deviatej už v posteli, vedľa mamy, v zapadnutej diere v Normandii a čítam o Ježišovi (Smäd od Amélie Nothombovej) a ty, čo to čítaš?, nakukne mi do čítačky.
- Deväťdesiattri od Victora Huga, román o Francúzskej revolúcii.
- Už len nejaký žalm si zaspievať, nech je to kompletné… povie dcéra a nazrie do mobilu, aby sa cítila aspoň trochu spojená so svojou civilizáciou.
Výhľad na neosvetlené mesto Čítajte Hoci jej to nepoviem, aj tak si myslím, že neexistuje lepšie miesto na svete na čítanie Hugovho románu Deväťdesiattri, ako tu medzi blatistými poľami s močariskami, v ktorých sa odráža žlto-červený západ slnka, s koňmi za drevenými ohradami a v diaľke tomu všetkému dominujúcim Mont Saint-Michel.
Francúzsko je pod zákazom vychádzania po osemnástej hodine a ja v kamennom penzióne s modrými drevenými roletami čítam román, ktorý ma v bezpečí a teple vlnenej deky prenáša do diania na tom istom mieste, medzi zvonicami normandských kostolov, do konca 18. storočia, do rokov Francúzskej revolúcie.
Normandii sa všetko deje medzi nebom a morom, kde sa história prepletá s legendami. (zdroj: Foto - Autorka)Za ním sa týčil veľký čierny trojuholník, so svojou tiarou katedrály a pancierom pevnosti, s dvoma hrubými vežami na východe, jednou guľatou a druhou hranatou, ktoré napomáhajú vrchu niesť váhu kostola a dediny, vrch Saint-Michel, ktorý je pre oceán tým, čo je Chéops pre púšť.
Sme v Moidrey v Normandii, kraji, kde sa všetko deje medzi nebom a morom, kde sa história prepletá s legendami, kde bojovali rojalisti s revolucionármi, kde sme sa my z parížskeho regiónu prišli nadýchať morského vzduchu a skúsiť opäť po dlhom čase zažiť čosi ako cestovanie.
