Môžete si pozrieť dokument, alebo si môžete prečítať knihu Život na našej planéte od autora množstva prírodopisných dokumentárnych filmov Davida Attenborougha – v oboch prípadoch vás poznačí poznanie, že sme aj s celou planétou (niekde viac, niekde menej) v takej dramatickej situácii, že vidieť jej budúcnosť optimisticky môže len totálny ignorant.
Lev Tolstoj: Žiť v pravde či, presnejšie, žiť v pravde v Rusku? Čítajte V čase nakrúcania dokumentu si 93-ročný autor si nekládol servítky pred ústa a zhrnul celoživotné poznanie do doteraz najdramatickejšej vízie budúcnosti Zeme a jej všetkých obyvateľov – na tomto mieste je však pre slabšie povahy, túžiace po pohladení duše, vhodné preferovať knihu pred dokumentom.
V nej sú síce v oveľa výraznejšej miere zosumarizované zlyhania ľudstva za posledných dvesto rokov, a najmä od druhej polovice 20. storočia, ale rovnako výrazne viac priestoru poskytuje David Attenborough pasážam ako z toho von.
Hoci treba priznať aj glosátorom dokumentárneho filmu, že ide v ňom o trochu zjednodušený a sploštený pohľad na stav Zem a jej budúcnosť, ale my dobre vieme, že premúdrelá bratislavská kaviareň je predsa len výrazná menšina obyvateľov a získať potrebnú väčšinu sa dá a treba inak.
Na počiatku je Černobyľ
Začiatok filmu aj knihy je šokujúci – autor sa prechádza po mestečku Pripiať, v apríli 1986 postihnutom haváriou černobyľskej jadrovej elektrárne. Mesto duchov nie je však bez života, sídliská a ulice a parky ovládli stromy a kríky, do mestečka sa vrátil život, len v inej podobe, nie v tej dávnej sovietskej, príroda sa napokon predsa len zotavuje, po mestečku pobehujú líšky, jelene a soby a vlky a David pripomína, že aj planéta Zem sa napokon zotaví, ak vinou nášho každodenného negatívneho úsilia skolabuje na nej život v dnešnej podobe.
