Knihy od známeho nórskeho spisovateľa a antropológa Thomasa Hyllanda Eriksena sa zrejme najčastejšie dostávajú do rúk práve študentom a študentkám vysokých škôl na hodinách sociológie či antropológie.
Miznúci svet v skutočných čiernych dierach Čítajte Píše v nich prevažne o politike identity, o etnicitách, nacionalizmoch, globalizáciách, multikulturalizme, ale venuje sa tiež ekologickým otázkam, ktoré sužujú celé ľudstvo.
Pred pár rokmi ma ako prvé oslovili jeho známe knižné esejistické publikácie Syndróm veľkého vlka a Tyrania okamihu. V oboch z nich nám predostiera realitu, ktorú podčiarkuje drsnými štatistikami a psychologickými pozorovaniami.
Reaguje v nich na dnešnú spoločnosť, a aj keď v zásade neuvádza nič prevratné a nové, dokáže čitateľov a čitateľky prinútiť premýšľať o zložitých veciach jednoduchšie.
Je nudné mať sa dobre
Pri skúmaní západnej kultúry prišiel Eriksen na to, že ľudia vedia byť šťastní bez ohľadu na to, či žijú v krajine prebytku alebo v tých materiálne chudobnejších, ako napríklad v Indii alebo vo Vietname.
Uvádza, že aj keď nám je relatívne dobre, máme tendenciu hľadať dôvody na nespokojnosť, čo má vplyv na náš štýl života a nakoniec aj na celú planétu. Kým v publikácii Syndróm veľkého vlka riešil odpoveď na otázky, čo nám všetko v živote chýba, v knihe Doba horúca sa sústreďuje na to, čo už máme.
