Po tridsiatich siedmich rokoch vychádza druhé vydanie prvého slovenského sci-fi románu Gustáva Reussa Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel, skrátene známom ako Hviezdoveda z roku 1856.
Nielen Gustáv Reuss, ale aj jeho otec Samuel mal blízko k literatúre. Ako jeden z prvých členov Učenej spoločnosti malohontskej začal zbierať rozprávky. Práve Hviezdoveda jeho syna Gustáva je akousi syntézou medzi láskou k vede a k fantázii v rozprávkach. Hlavný hrdina Krutohlav sa prostredníctvom balóna dostáva až na Mesiac. Alebo nie?
O Gustávovi Reussovi a o jeho Hviezdovede sme sa porozprávali s redaktorkou knihy Ľubicou Schmarcovou z Ústavu slovenskej literatúry SAV
Grafická úprava nového vydania Hviezdovedy v podaní Martiny Rozinajovej a Mareka Menkeho v kombinácii s ilustráciami Andreja Kolenčíka vytvárajú zaujímavú súhru starého s novým. Ako to je s pointou Hviezdovedy? Má ešte reálne čím osloviť súčasného čitateľa, alebo je len akousi nostalgickou spomienkou na fantáziu čias minulých?

Ak pointou nazveme zmysel, poslanie textu, tak primárnou pointou Hviezdovedy bol v dobovom kontexte určite jej náučný význam, bola to osvetová alebo, ak chceme, popularizačná príručka z astronómie a zemepisu.
V kontexte literárnohistorického výskumu je pre nás zaujímavé predovšetkým Reussovo vnímanie národa a vlastenecké snahy romantického hnutia. Nenapĺňal totiž tradičnú predstavu o romantickom zbožšťovaní národnobuditeľských ideálov, Gustáv Reuss predstavuje skôr racionalistického až skeptického vzdelanca, sarkasticky sa uškŕňajúceho nad idealizovaním národa a megalomanskými projektmi romantických vlastencov, či dokonca iracionálnymi mystickými víziami romantických mesianistov.

Vo Hviezdovede na seba nekompromisne narážajú vysoké ideály s prízemnou realitou, kolosálne ašpirácie so zakrpatenými možnosťami, posvätné, sviatočné s triviálnym, každodenným.
Myslím si, že práve spojenie starého s novým je tou funkčnou kombináciou, ktorá to dávne sprístupní, otvorí súčasnému čitateľovi. Uplatňuje sa tu podobný princíp, ako keď sa zrúcanina zafixuje, ponechá sa priznane staré murivo a pripojí sa k nemu nová, možno až futuristická, často presklená časť.