Po tridsiatich siedmich rokoch vychádza druhé vydanie prvého slovenského sci-fi románu Gustáva Reussa Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel, skrátene známom ako Hviezdoveda z roku 1856.
Nielen Gustáv Reuss, ale aj jeho otec Samuel mal blízko k literatúre. Ako jeden z prvých členov Učenej spoločnosti malohontskej začal zbierať rozprávky. Práve Hviezdoveda jeho syna Gustáva je akousi syntézou medzi láskou k vede a k fantázii v rozprávkach. Hlavný hrdina Krutohlav sa prostredníctvom balóna dostáva až na Mesiac. Alebo nie?
O Gustávovi Reussovi a o jeho Hviezdovede sme sa porozprávali s redaktorkou knihy Ľubicou Schmarcovou z Ústavu slovenskej literatúry SAV
Grafická úprava nového vydania Hviezdovedy v podaní Martiny Rozinajovej a Mareka Menkeho v kombinácii s ilustráciami Andreja Kolenčíka vytvárajú zaujímavú súhru starého s novým. Ako to je s pointou Hviezdovedy? Má ešte reálne čím osloviť súčasného čitateľa, alebo je len akousi nostalgickou spomienkou na fantáziu čias minulých?
Fantázia nás zachráni Čítajte Ak pointou nazveme zmysel, poslanie textu, tak primárnou pointou Hviezdovedy bol v dobovom kontexte určite jej náučný význam, bola to osvetová alebo, ak chceme, popularizačná príručka z astronómie a zemepisu.
V kontexte literárnohistorického výskumu je pre nás zaujímavé predovšetkým Reussovo vnímanie národa a vlastenecké snahy romantického hnutia. Nenapĺňal totiž tradičnú predstavu o romantickom zbožšťovaní národnobuditeľských ideálov, Gustáv Reuss predstavuje skôr racionalistického až skeptického vzdelanca, sarkasticky sa uškŕňajúceho nad idealizovaním národa a megalomanskými projektmi romantických vlastencov, či dokonca iracionálnymi mystickými víziami romantických mesianistov.
Ľubica Schmarcová (zdroj: FOTO – ARCHÍV L. SCH.)Vo Hviezdovede na seba nekompromisne narážajú vysoké ideály s prízemnou realitou, kolosálne ašpirácie so zakrpatenými možnosťami, posvätné, sviatočné s triviálnym, každodenným.
Myslím si, že práve spojenie starého s novým je tou funkčnou kombináciou, ktorá to dávne sprístupní, otvorí súčasnému čitateľovi. Uplatňuje sa tu podobný princíp, ako keď sa zrúcanina zafixuje, ponechá sa priznane staré murivo a pripojí sa k nemu nová, možno až futuristická, často presklená časť.
