Olga Grjasnowa sa narodila v Baku v Azerbajdžane v rusko-židovskej rodine. V roku 1996 sa ako mnoho ruských židov na základe dohody o presídlení predkov presťahovala s rodičmi do Nemecka.
Špina, korupcia a smrť v portréte moderného Talianska Čítajte Jej literárny debut Rus je ten, ktorý miluje brezy (Premedia 2014) získal veľa ocenení a stal sa bestsellerom. Právna nejasnosť jedného manželstva je druhým románom mladej spisovateľky a po divadelnej adaptácii ho čaká filmové spracovanie.
Odvtedy publikovala ďalšie dva romány – Boh sa nehanbí a Stratený syn. V rozhovore pre portál iLiteratura sa vyjadrila, že „vysoká kultúra vzniká vtedy, keď sa kultúry stretávajú, miešajú a poskytujú si navzájom nové podnety. Žiadna ‚čistá‘ kultúra neexistuje“.
Formálne manželstvo ako nevyhnutnosť
Stret kultúr silno cítime aj v príbehu manželov Altaya a Leyly. On je gej, ona lesba, obaja pochádzajú z Azerbajdžanu, kde je homosexualita stále tabu, ba dokonca trestná. Spoznali sa v Moskve, kde gruzínsko-azerbajdžanská baletka Leyla tancovala v Boľšom teatre a Altay pôsobil ako lekár na psychiatrickom oddelení.
Vzhľadom na sexuálnu orientáciu sa pre pocit bezpečia po dohode zosobášili. Čoskoro aj tak opúšťajú homofóbnu Moskvu a začínajú nový, slobodnejší život v Berlíne. Žijú v spoločnej domácnosti, voľne nadväzujú sexuálne známosti, no stále zostávajú jeden druhému najväčšou oporou.
