Mateja Bela, Banská Bystrica 2004). Pravda, keby autor nebol historikom a nezaoberal sa inými symbolmi než tými, ktoré mal na mysli básnik. Hoci určitý súvis tu predsa je. Symboly celospoločenské, národné či štátne vznikajú z rovnakej obrazotvornosti ako tie individuálne, ibaže majú inú, nadosobnú funkciu, totiž slúžiť celku.
Škvarna sa dôkladne pozrel na začiatky tohto fenoménu, ktorý obyčajný občan vníma skôr pri slávnostných príležitostiach než v každodennom živote, a dosť presne určil jeho genézu, rozdeliac ju do piatich časových úsekov v rozmedzí rokov 1780 - 1849.
Vznikom symbolov, legiend, mýtov sa u nás doteraz zaoberali najmä etnológovia, literárni a výtvarní historici, folkloristi; historici podľa
Škvarnu venovali tejto problematike menej pozornosti, jeho práca je teda v mnohom ohľade priekopnícka.
S veľkým zmyslom pre systemizáciu poznatkov siahol autor po publikovaných i nepublikovaných pramenných materiáloch, spomienkach, denníkoch, politických vyhláseniach a prehľadne utriedil všetko, čo zistil. A nie je toho málo.
Ak v stredovekom Uhorsku ako v dynastickom útvare vládla "dlhodobá etnická tolerancia" a teda nebolo potrebné zvýrazňovať sa symbolmi, ktoré boli mnohoráz spoločné s Maďarmi (kult uhorských svätcov, najmä sv. Štefana), tento stav sa postupne menil sebauvedomovacím procesom Slovákov a silnejúcou nacionalizáciou života v Uhorsku vôbec.
Škvarna to dokladá na mnohých príkladoch: "poslovenčovanie" Veľkej Moravy, nové výklady cyrilo-metodskej tradície, dôraz na vlastnú krajinu, jej živú i neživú prírodu, zdôrazňovanie kultúrnych pamiatok (Oravský hrad, Tatry, Devín), mýtus Jánošíka. Autor rozšíril výklad tzv. národných symbolov aj o pracovné činnosti Slovákov (bačovstvo, drotárstvo), o druhy zábavy a oblečenia (slovenský tanec, hudba, náznaky národného odevu), ba dokonca o gastronómiu, kde nemohli chýbať bryndzové halušky.
Oblasť hudby zahŕňa aj slovenské hymnické piesne, z ktorých sa najpopulárnejšou stala Tomášikova Hej Slováci z roku 1834 a ktorá vznikla v Prahe v tom istom mesiaci i roku ako česká hymna Kde domov můj i nemenej populárna pieseň Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska z roku 1844. Samozrejme, aj medzi symbolmi treba prísne rozlišovať a Škvarna to robí, lebo veď také národné jedlo alebo odzemok ešte nemôžu nadobudnúť primárne politický význam, ako je to pri hymnických piesňach alebo vlajkách či znakoch.
Tomuto typu symbolov, ktoré by som nazval inštituciálne, autor sa venoval v posledných dvoch kapitolách z obdobia revolučného a porevolučného Uhorska 19. storočia.
Škvarnova kniha je dielom historika, ktorého ani tá najlákavejšia príležitosť nezviedla na beletrizovanie, a teda na dramatizáciu určitých situácií. Ide mu len a len o fakticitu, o prehľad, nie o tematizáciu. Na druhej strane však nezostal iba zberateľom údajov, ale celej problematike symbolov venoval aj cenné teoretické úvahy, ktoré prekračujú daný rámec.
A ešte na chválu autora: nikde ani stopy po nacionalizme.
