Silvia Josifoska takto cíti blues. FOTO - SILVIAJOSIFOSKA.SK
Speváčke Silvii Josifoskej však chýbalo to najpodstatnejšie - album. Nakoniec sa ho dočkala a dokonca to príliš nebolelo. V týchto dňoch vychádza jej debutová nahrávka s jednoduchým názvom Blues.
"A to ma bluesová komunita jeden čas prestala považovať za bluesovú speváčku," smeje sa Josifoska, známa svojimi častými výletmi do iných žánrov. Jej prvý album však ukazuje, že bluesová poloha jej svedčí najlepšie.
Debut štandardov a zaujímavých coververzií nahrala so svojím Bandom, v ktorom nechýba harmonikár a tvár televízneho Metra Erich Boboš Procházka. Josifoskej pesničky sú príkladom moderného elektrického blues, hoci v ňom dominuje stará hudba od rieky Mississippi, skrížená so soulom, funkom, džezom alebo folkrockom.
Speváčka sa totiž bez problémov pohybuje naprieč žánrami: "Blues je pocit. Nevnímam ho ako žáner, ktorý má presné kontúry. Presne ako džez. Tieto dva štýly sa veľmi podobajú, jeden totiž vychádza z druhého. Aj Ďuro Turtev raz povedal: Džez je predsa inteligentnejšie blues."
So svojou osudovou hudbou sa stretla doma v Žiline vďaka svojej mame, milovníčke bluesovej a džezovej hudby. "Ako pubertiačka som frflala. Najprv mi staré nahrávky rôznych bluesmanov púšťala ona, neskôr som si ich začala prehrávať sama. Bola som infikovaná bluesovým vírusom a ten vo mne zostal dodnes," spomína speváčka na svoje začiatky.
Začiatkom 90. rokov sa presťahovala do Bratislavy a vďaka svojmu precíteného spevu sa stala členkou tunajšej bluesovej komunity. Od blues si načas odskočila k spievaniu s talentovanou folkrockovou skupinou Sannyland, ale hoci mali úspechy v Česku, ich snaha sa nikdy nepretavila do debutu. V archívoch Slovenského rozhlasu zostali po bratislavskej kapele aspoň nejaké nahrávky.
V čase rozpadu Sannylandu už mala prvú bluesovú kapelu - Mr. Band. Popritom stíhala hrať aj s Bluesweiserom alebo džezovým duom Gabrielom Jonášom a Jurajom Burianom, s ktorými v roku 2001 v rozšírenej zostave vystúpila aj na prestížnych BJD.
Aj keď nahrávacie pásy opäť zachytili zopár skladieb, na celý album to ani vtedy nebolo. A tak spievala na platniach iných. Stala sa vyhľadávanou speváčkou, ktorú si na svoje nahrávky pozývali iní pesničkári a hudobníci. Vokálne party zanechala aj na albumoch Jaromíra Nohavicu, Roberta Křesťana, Jara Filipa, Pala Hammela či na socpopových retronahrávkach Weding Bandu.
Josifoska si na živobytie musela privyrábať aj spievaním v baroch. Až začiatkom tohto roku sa v jej stojatých vodách čosi pohlo. Dala dohromady svoj Band (Pišta Lengyel - gitara, Martin Žiak - basa, Štefan Bugala - bicie, Procházka - harmonika): "Bola to konečne tá správna konštelácia. Je zaujímavé, že v minulosti som s jednotlivými členmi už hrala, ale nikdy v takom zložení. Teraz to začalo fungovať a mám pocit, že z toho môže byť oveľa viac ako koncertná kapela."
O albume snívala Silvia roky, nahrala ho - z veľkej časti - za jediný deň. Prenajala si pezinský kulturák, aby nahrávka znela čo najživšie, tak ako na vyhecovaných koncertoch v Stoke, v súčasnom domove slovenského blues.
Album otvára klasika Rock Me Baby od B. B. Kinga, prearanžovaná z pomalej skladby na ‚vypalovačku' sobotnej noci, ktorej sekunduje aj skvele zaranžovaná rytmická Midnight Train. Josifoska siahla aj po dvoch skladbách obľúbenca Erica Claptona J. J. Calea (Cajun Moon a After Modnight), ktoré dávajú deväťpesničkovej kolekcii biely rozmer, a pridala aj dve veci zo skvelého Claptonovho unplugged albumu - Before You Accuse Me a Old Love.
Ďalším krokom Josifoskej by mal byť autorský album. "Doteraz nemám album s vlastnými pesničkami. Mám len rôzne fragmenty. Možno ma obmedzuje to, že nie som skladateľka a dobrá inštrumentalistka, a nápady nosím v hlave. Má však za sebou dobrú skupinu. Cítim, že by to mohlo konečne vyjsť," verí si prvá dáma slovenského blues.
