Súčasný riaditeľ Peter Meluzin. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Jej vedenie, študenti aj absolventi si veľkou výstavou uctia inštitúciu, ktorá sa ako prvá slovenská škola dostala do povedomia odbornej zahraničnej verejnosti ešte pred druhou svetovou vojnou. Prvá, ktorá dokázala prilákať mená svetových velikánov do svojich prednáškových sál. Moholy-Nagy, Karel Teige či bývalý riaditeľ Bauhausu Hannes Mayer prichádzali prednášať na Slovensko, ktoré v 30. rokoch minulého storočia aj vďaka tejto škole získavalo meno vo svete.
Bola prvá, ktorá sa profesionálne postavila k aktuálnym požiadavkám trhu a odrážala sociálne aj umelecké potreby vtedajšej spoločnosti. Vychrlila viac ako tritisíc absolventov, medzi nimi mnohé známe osobnosti súčasného kultúrneho sveta.
Výstava sa otvára zajtra o 15.00 h v priestoroch školy na Dúbravskej ceste 11.
Malý Bauhaus
Škola je najstaršou umeleckou vzdelávacou inštitúciou na Slovensku. Pôvodne ako Škola umeleckých remesiel (ŠUR) vznikla v roku 1930 z iniciatívy Obchodnej a priemyselnej komory mesta Bratislavy, ktorá dva roky predtým zriadila večerné kurzy kreslenia a reklamného aranžovania. Vďaka svojej profesijnej priorite, stojacej na spojení remesla a umenia, ale aj množstvu hosťujúcich pedagógov zo slávnej nemeckej školy medzivojnového obdobia Bauhaus, získala okamžite kredit a prezývku "malý Bauhaus".
"Pôvodná idea však bola trochu odlišná od idey Bauhausu," vysvetľuje dnešný riaditeľ Peter Meluzin, "za zriadením školy stálo zvyšovanie schopnosti konkurencie slovenských výrobkov v Čechách aj v zahraničí s víziou dizajnérskej vyťaženosti. Vznik školy bol podmienený požiadavkami výrobcov."
Prvé vyučovacie hodiny boli iba akousi formou nadstavbového večerného štúdia pre žiakov z učilíšť. "Škola sa cielene zameriavala na proletariát. Tým nevychovávala ďalších nezamestnaných umelcov, ako to bolo na akadémiách, ale existenčne zabezpečenú pracovnú silu, z ktorej vytvárala umelecky a remeselne zdatných jednotlivcov posúvajúcich slovenské sériové továrenské výrobky do vyššej kategórie, a tým lepšej predajnosti," dodáva Meluzin.
Krok s dobou
Škola počas svojej existencie menila názvy, zo Školy umeleckých remesiel sa po druhej svetovej vojne zmenila na Školu umeleckého priemyslu, dnes je Školou úžitkového výtvarníctva. Z večerných kurzov sa zmenila na strednú odbornú školu, ktorá pod vedením jej zakladateľa, vtedy úspešného vzdelanca, historika, pedagóga a manažéra Josefa Vydru, prijala na učiteľské miesta najprogresívnejších umelcov tej doby.
"Orientovala sa na súčasnú modernu a najpokrokovejšie metódy so snahou udržať krok s vymoženosťami umenia a techniky súčasnej Európy." Preto vo Vydrovom výbere prednášali v 30. rokoch na pôde najprogresívnejšej a v podstate jedinej nesúkromnej umeleckej školy Fulla a Galanda, architekt Rossman, keramička a sochárka Horová či fotograf Plicka.
Schola non grata
Jubilejná výstava je zameraná na históriu a metamorfózy jednotlivých oddelení. "Je významnou záležitosťou tejto školy, a poukazuje na fakt, že chceme pokračovať v kontinuite, ktorú pred viac ako sedemdesiatimi rokmi začala Škola umeleckých remesiel," hovorí Meluzin.
Výstava bude prezentovať históriu jednotlivých oddelení v budove, kde diela vznikali, čím organizátori nadviazali na staršiu tradíciu vystavovania. Prehliadka bude v súčasných priestoroch školy, kam sa presťahovala pred piatimi rokmi, keď musela opustiť historické priestory lýcea na Palisádach za budovu s podobným espritom ako pôvodná ŠUR na Vazovovej ulici.
Pri organizovaní podujatia Meluzin zistil, že archív ŠUR v podstate neexistuje, počas rokov sa strácal v antikvariátoch či v súkromných zbierkach. "Bola to istým spôsobom schola non grata, s nástupom fašizmu zrušená. S prekvapením som zistil, že archív tejto školy nebol nikdy založený."
Preto sa výstava stala dôvodom aj na založenie nového archívu a stálej expozície v priestoroch školy. "Budova Bauhausu v Berlíne je dnes jeho múzeom. Viete si predstaviť, že by sa niečo také udialo u nás?"
Pôvodná budova Školy umeleckých remesiel na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sídlila do roku 1939.V rokoch 1945 až 2000 sídlila pod názvom Škola umeleckého priemyslu v historickej budove na Palisádach. Pred piatimi rokmi sa už ako Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru presťahovala do nových priestorov na Dúbravskej ceste. FOTO - ARCHÍV ŠÚV