O úpadku a ohrození demokracie píšu mnohí. Americký profesor histórie Benjamin Carter Hett sa nevenuje len metaforám, paralelám a z nich plynúcich varovaniam. Vracia sa späť. S neuveriteľnou dôslednosťou rekonštruuje úpadok weimarskej republiky a následný Hitlerov nástup k moci.
Úpadok weimarskej republiky
Táto kniha je užitočná, veľmi užitočná. Samozrejme, že politickú story v Nemecku okolo roku 1933 je možné aktualizovať a vyťažiť z nej mnohé poučenia.

Popredný odborník na nemecké dejiny dvadsiateho storočia sa postaral o to, aby tento prenos skúseností nebol zdeformovaný, nesprávny alebo povrchný. Dobré úmysly nie sú totiž všetko. Ak by chcel niekto nasilu vyrábať porovnania, môže sa ľahko zdiskreditovať práve u tých, ktorí o demokraciu nestoja a radi si zatancujú na jej pohrebe.
Požiar v ríšskom sneme a tzv. noc dlhých nožov s vraždením príslušníkov SA sú udalosti, ktorá rámcujú začiatok a záver Hettovho rozprávania. Pri oboch udalostiach bol Hitler už „na koni“.

Fascinujúce je práve to, čo jeho nástupu predchádzalo. „Aby sme pochopili, ako sa to celé mohlo udiať, treba pomenovať mimoriadny a zúfalý faktor, vďaka ktorému vyrástol Hitler a nacizmus. Tým faktorom je weimarské Nemecko.“
Aj napriek tomu, že táto republika so svojou modernou ústavou, kultúrou a vyspelosťou pôsobila vo svojej dobe ako vrchol civilizácie. Išlo o komplikovaný mix politických chýb Hitlerových oponentov, jeho baženia po moci a spoločenskej atmosféry, v ktorej sa Nemci ani roky po skončení prvej svetovej vojny nedokázali zmieriť s realitou. Sklamaní Nemci uverili mýtu o dýke v chrbte, ktorej sa ich krajine dostalo vo vojne.