Kto sa chce zorientovať v príbehu modernej historickej vedy na Slovensku, nemôže obísť osobnosť a prácu Dušana Kováča.
Bez zrady na sebe
Miroslav Michela z mladšej generácie historikov pokračuje vo svojich knižných rozhovoroch s postavami slovenskej historiografie. Po Ivanovi Kamencovi sa sústredil na Dušana Kováča – jedného z najvýznamnejších slovenských historikov, spisovateľa, riaditeľa Historického ústavu SAV a predsedu Slovenskej historickej spoločnosti.
Dôležité je, aby sme žili plnohodnotne, odkazuje renomovaný psychiater Čítajte Funkcionársky životopis nemusí nič znamenať. Aj tu ide predovšetkým o predstavenie intelektuála, ktorý nechápe „písanie dejepisu“ na spôsob remesla, ale svoju námahu vníma ušľachtilo ako ozajstnú (a teda aj primerane namáhavú) cestu k poznaniu.
Dušan Kováč je už v životnej fáze, v ktorej sa patrí poohliadnuť k osobným i pracovným začiatkom. S malými stopami nostalgie sa vracia do Humenného, kde sa počas druhej svetovej vojny narodil.
(zdroj: Foto - Archív SME)Počas školských rokov pomáhal pri tvorbe študentského časopisu a účinkoval v divadelných predstaveniach. Vďaka týmto dotykom s kultúrou vie o dejinách príťažlivo písať. Kováč je dokonca autorom prózy a niekoľkých detských kníh.
Už počas univerzitných štúdií sa postupne zoznamoval s hlavnými postavami slovenskej historiografie. Zažil pasívnych prijímateľov marxisticko-leninských poučiek. Našťastie iní napriek dobe nestratili zmysel pre dôsledné skúmanie dejín a osobnú pravdivosť.
