Sme to, čo jeme, nie je len reklamná floskula, ale jedna z najdôležitejších informácií nášho života. Len nám to nikto nepovie a v škole nás to tiež nenaučia. A napriek tomu, že múdro pokývame hlavou, akosi nám pointa vety uniká.
Vieme dostať inteligentné vozidlo na planétu vzdialenú stámilióny kilometrov, vieme dostať do krvného riečiska nášho tela nanorobota, ale rozdiel medzi šťavnatým hamburgerom a zelerovou šťavou vnímame primárne cez naše chute, vône a nie cez funkcie, ktorými nás dané dobroty oblažujú.
Keď sa knihy počúvajú Čítajte Áno, jedlo je slasť, jeho vôňa, chuť, teplota, chrumkavosť či jemnosť nám robia radosť. Ale jedlo, to je zároveň aj súbor rôznych látok, ktoré armáda našich pomocníkov v tráviacom systéme (ten názov mikrobióm znie ako čosi cudzie, ale pritom každý z nás má svoj vlastný živý organizmus v bruchu) pomáha rozložiť a nejako sa vyrovnať s tým, čo sme do seba poslali.
A tu sa začína problém. Voľačo je užitočné, voľačo neutrálne a sú súčasti jedál, ktorými sa pomaly zabíjame. A teraz nemyslím na jednoduché – veľa jedla – veľké brucho, ale aj na fakt, že jedlom sa dokážeme priotráviť i posilniť.
(zdroj: Foto - Archív SME)Navyše, už niekoľko rokov silnie tlak na to, aby sme si uvedomili, že črevá sú sídlom nášho imunitného systému (teda toho, ktorý nás chráni pred „vonkajším“ zlom) a tak trochu aj naším druhým mozgom.
Na druhej strane, aj keď budete jesť to najzdravšie na svete, pravdepodobne sa 22. storočia nedožijete.
Črevo je náš skutočný veliteľ
Docent Ladislav Kužela je popredným slovenským odborníkom na tráviaci systém a okrem praxe gastroenterológa pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg. Spolu s bývalou novinárkou a komunikačnou expertkou Zuzanou Čižmárikovou sa podujali pripraviť knihu, ktorá bude „cestopisom“ nášho tráviaceho systému.
