Farby, štatistiky či rečnícke otázky. Aj cez ne sa dá nazerať na Sládkovičovu legendárnu básnickú skladbu Marína. Dokázal to Daniel Hevier, ktorého nová interpretácia najdlhšej ľúbostnej básne na svete s názvom #Marína vyšla koncom minulého roka.
Marína je klasickým dielom školských hodín literatúry, ktorého verše sprevádzajú žiakov od šiestej triedy až na gymnáziá a stredné školy. Minulý rok dorazila na knižné pulty aj jej nová interpretácia z pera slovenského básnika Daniela Heviera.
Sedemnásť odtieňov žánru noir Čítajte V knižke malého formátu s červenou väzbou nájde čitateľ vybrané strofy Sládkovičovej básne doplnené o zrozumiteľné vysvetlenie i mnoho zaujímavostí. Príznačný je už aj originálny názov Hešteg Marína.
Najväčšia legenda
Nápad na napísanie interpretácie pre mladých sa zrodil v Danielovi Hevierovi práve v prostredí školských lavíc: „Nevedome a podvedome sú počiatky tohto môjho úsilia v mojich žiackych a študentských rokoch, keď som sa stretal s klasickými textami v učebniciach. Niektoré boli stále živé, a niektoré už odumreli.“
Pri listovaní #Maríny čitateľ cíti, že Marína rozhodne nepatrí medzi tie odumreté. Prečo si slovenský básnik vybral na interpretáciu práve ju? Odpovedá rečníckou otázkou: „Poznáte nejaké väčšie dielo štúrovskej generácie ako Marína? Opradené legendami, miestami takmer nezrozumiteľné a nečitateľné, a predsa čítané a citované?“
