Všetci vedia, že som dobrý muzikant, ale nikto to nepovie, sťažuje sa Michal David v úvode dokumentárneho filmu Žiť, ako sa má, ktorý o ňom nakrútila Česká televízia.
Nabubrenosť áno, humor nie. Slovenský panteón nás vracia do národného kŕča z roku 1993 Čítajte Z akých dôvodov mlčia, nevysvetlil, a Česká televízia sa ho na to ani nepýtala. Radšej sa to podujala povedať sama a na svojom prvom kanáli v hlavnom vysielacom čase ponúkla divákom obhajobu jeho kariéry, ktorá bola živená socializmom a poznačená normalizáciou.
Politické piesne som nikdy nespieval, tak aký problém, čuduje sa ešte dnes David.
Za politickú nepovažuje ani skladbu Poupata, ktorá v roku 1985 sprevádzala dvanásťročné dievčatá z celého Československa pri cvičení na Spartakiáde.
Nie, jej text o fyzickom dozrievaní malých detí politický naozaj nebol. Bol iba úchylný.
Nechajte ho, nech sa teší
Majkl Dejvid. To dobre znie aj v angličtine, vysvetľuje kapelník skupiny Kroky František Janeček, prečo si Vladislav Štancl dal umelecké meno Michal David.
Uvažovali nad rozšírením pôsobnosti za hranice Československa, aj keď ich hudba bola absolútne nevývozná. Michal David vlastnil síce elektronický keyboard Roland SH 101 z Nemecka (do Československa si ho priviezol ako prvý, spresňuje), ale na jeho pesničky sa chytali len tínedžeri.
Rozumej, tínedžeri, ktorí vďaka zatvoreným hraniciam nemali šancu spoznať, ako inak ešte môže hudba znieť.
Ak produkciu skupiny Kroky, kde okrem Davida oblečeného v nohaviciach na traky spieval aj Pavel Horňák, ktorý ešte v sedemnástich vyzeral na trinásť, dodnes dobrovoľne počúvajú aj dospelí, vypovedá to o istej tragédii Čechov.
Ale tomu sa Česká televízia nevenuje.
