Na Slovensku je výtvarný život rozdelený do paralelných svetov nekomerčných štátnych, župných a okresných galérií a samostatných svetov súkromných galérií. Život tých zriaďovaných galérií závisí od postoja zriaďovateľov, pomoci sponzorov a partnerov a záujmu každodenných návštevníkov. Pri súkromných galériách záleží nielen na výstavách, ale aj na komerčnom predaji vystavených diel. A teda tiež na tom, či návštevníci prichádzajú.
Lenže rok korony znamenal pre galérie do veľkej miery život bez návštevníkov. Zriaďovatelia šetria. Štát pomáha len náhodne. Galérie sú zavreté a ak boli otvorené, tak bez vernisáží, s obmedzeným počtom ľudí. A ako to prežili a prežívajú?
Kreatívna korona
Umenie na jedno použitie Čítajte „Keďže prebiehajúce výstavy sme museli priebežne zatvárať a živé sprievodné programy rušiť podľa aktuálnych nariadení, premýšľali sme nad spôsobmi, ako presunúť našu programovú, ale aj vzdelávaciu činnosť do online priestoru tak, aby sme z toho mohli ťažiť aj v budúcnosti,“ hodnotí ešte stále trvajúce koronové obdobie riaditeľka najväčšej inštitúcie výtvarného umenia u nás – Slovenskej národnej galérie – Alexandra Kusá.
Návštevníci a priatelia SNG si mohli pozrieť výstavy na webovej platforme Slovenská náhradná galéria, kde si nájdu sériu tematických kurátorských článkov, videá či návody na kreatívne aktivity.
Podobne digitálne sa zviditeľňovali aj ďalšie galérie: „Vzdelávacie programy sa presunuli do digitálnej a online podoby tak, aby sa ľudia mohli rozptýliť umeleckou aktivitou u seba doma,“ hovorí Zuzana Novotná, PR manažérka Galérie mesta Bratislavy (GMB).
Pohľad na výstavu Rity Koszorúsovej, ktorá bola otvorená 8. decembra 2020, prístupná bola len dva týždne, ďalšie dva mesiace len cez výklad Galérie Čin Čin (zdroj: FOTO – Dorota Vlachová)„Počas voľnejšieho leta sme priniesli Koncerty na balkóne, v ktorých plánujeme pokračovať aj v roku 2021. Momentálne pripravujeme aj virtuálnu prehliadku k výstave Edmunda Gwerka.“
Podobne pristúpili ku korone aj v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola. Riaditeľ Martin Cubjak: „Počas tohto roka sme zistili niekoľko zásadných vecí: múzeum bez návštevníkov je cintorínom umenia a bez interakcie s návštevníkom je stupeň kultúrnej adaptácie a kultivácie širšej spoločnosti iba teoretickou úvahou.
